Väčšina našich projektov zlyhala. Staviame na know-how z týchto zlyhaní
Grigor Ayrumyan stojí za niekoľkými úspešnými softvérovými organizáciami, ktorých jadrom sú technológie. Jeho hlavná spoločnosť Wezeo sa venuje tvorbe digitálnych produktov a vytvorili napríklad známu investičnú platformu Finax. Prešli si mnohými zlyhaniami, ktoré ich ale posunuli ďalej a dali im cenné skúsenosti, vďaka ktorým sú dnes lídrom v hybridnom vývoji aplikácií.
V oblasti tvorby softvéru je dnes veľká konkurencia, ktorá naviac nepozná geografické hranice. Prečo ste začali podnikať práve v tomto odvetví?
Bolo to také postupné. Ja som začal podnikať v pätnástich na strednej škole. Zoznámil som sa s priateľmi, ktorí boli o desať rokov starší a pohybovali sa v biznise. Niekto robil grafiku, niekto programovanie. Ja som nevedel ani jedno, tak som sa snažil spojiť dohromady rôznych ľudí. Začali sme robiť na prvých zákazkách. Ja popri škole, oni popri práci, a potom sme si povedali, poďme založiť firmu.
Neskôr, bolo to asi pred siedmimi rokmi, bol boom zakladania digitálnych agentúr. Využili sme to a začali pre tieto agentúry vytvárať softvér – od facebookových aplikácií, cez webstránky. Čokoľvek čo potrebovali. Posledné tri roky sme už pokročili na vyššiu úroveň a začali robiť digitálne produkty. Vždy to bol náš sen. Mali sme aj predtým za sebou nejaké projekty, ale väčšina z nich zlyhala. Na druhej strane teraz staviame na know-how z týchto zlyhaní.
Prečo väčšina z tých projektov zlyhala? Čo považujete za najväčší fail?
Keď som mal osemnásť, bol som hlúpy ako poleno. Robil som to, čo som videl inde. Náš prvý projekt bola sociálna sieť, ktorá bola mixom Pokecu a portálu Boom.sk, ktorý bol kedysi populárny. Druhý projekt bola webhostingová spoločnosť. Vtedy sme ešte nechápali, ako sa robí unikátny produkt a čo je jeho jadrom. Že produkt sa nedá vytvoriť len tak, lebo si zmyslíš, alebo to niekde vidíš.
Čo sa failov týka, ako firma ich veľa nemáme. Vždy sme len minuli veľa peňazí, pretože vytvoriť akýkoľvek produkt stojí minimálne desiatky tisíc eur. A ak chcete vytvoriť niečo, čo aj zachytí určitý marketfit, bavíme sa o nižších státisícoch eur. Takže sme premrhali peniaze a nemali z toho nič. Okrem skúseností. Najväčšie faily firmy možno boli momenty, keď sme premrhali čas a peniaze na klientov, s ktorými spolupráca od začiatku nebola ideálna. Všetko sú to skôr malé faily, ktoré však spolu tvoria veľké peniaze.
Spoznajte príbehy 15 podnikateľov, ktorí dokázali, že aj na Slovensku vznikajú svetové nápady. Stiahnite si brožúrku v PDF.
Na akých vlastných produktoch momentálne pracujete?
Pred koronou sme mali pripravený produkt, ktorý voláme Vacatuner. Je to mobilná aplikácia na manažovanie zájazdu. Vy sa rozhodnete niekam ísť cez cestovnú kanceláriu, kúpite si zájazd a dostanete kopec papierov. Takto si stiahnete jednu appku, ktorá je taký digitálny sprievodca. Sú tam dôležité informácie, máte možnosť konzultovať s delegátom a objednávať si fakultatívne výlety. Bolo to krásne naštartované, mali sme pripravené 3 – 4 veľké cestovky z viacerých krajín, a potom prišla pandémia, takže sa to celé stoplo.
Až tento rok sme začali novú líniu digitálnych produktov, pretože cestovný ruch momentálne hibernuje. Máme ešte ďalšie dva produkty – jeden je distribučná platforma pre e-learningový obsah. Ste napríklad jazyková škola a chcete distribuovať obsah zákazníkom. Vypýtate si za to peniaze a my vám za malý licenčný poplatok dáme platformu. Výhoda Wezea je v tom, že to vieme zákazníkovi prispôsobiť presne podľa jeho potrieb, takže pre zákazníkov bude unikátny.
Tretí produkt je platforma, ktorú používajú napríklad na Ekonomickej univerzite v Bratislave pri skúškach, kde testujú vedomosti študentov. Keď to zjednoduším, dokážete vďaka tomu dostať rýchly feedback z prednášky a vidieť, či študenti učivu rozumejú.
Vy vyvíjate produkty na rôzne platformy. Aké technológie využívate?
Náš primárny programovací jazyk je JavaScript. Sme líder hybridného vývoja na Slovensku. Používame platformu Ionic, vďaka čomu vieme vytvárať aplikácie pre mobily, počítače, hodinky aj chladničku. Výhoda Wezea je v tom, že všetko programujeme v jednom jazyku a v jednej technológii. Naši ľudia vedia robiť to aj to, takže máme jeden spoločný základ.
Ako sa pozeráte na plánovanie v biznise v dnešnej situácii? Má zmysel plánovať, alebo je to skôr o tom, dať do projektu maximum a čakať, čo to urobí?
Má aj nemá. Ak sa bavíme o tom, že si spravíte detailný plán na päť rokov, tak to podľa mňa v dnešnom svete a technológiách nemá veľký zmysel. My máme nejakú stratégiu, za Wezeo je to presadiť sa tento rok na trhu s education produktom, ale to je tak všetko, čo je definované. Všetko ostatné riešime na dennej báze. Máme misiu, víziu a stratégiu, ale nie sú to len pekne napísané slová. Naozaj tým žijeme a riadime sa tým. Vďaka tomu je pre nás jednoduchšie smerovať ďalšie kroky.
Aj startupy by podľa mňa nemali spočiatku priveľmi riešiť plány alebo stratégie. Mali by sa skôr každý deň pozerať na to, čo má zmysel robiť smerom k vízii. Často sa to môže priečiť plánu, ale to je úplne v poriadku. Ja som mal tiež toľko plánov, ktoré som nikdy nenaplnil, ale nepripisujem to neschopnosti. Vo svete technológii je to skôr o vytrvalosti a schopnosti prispôsobiť sa. Ak si začínajúci podnikateľ, spočiatku nevieš nič. Máš len drive a nejaký knowledge, čo ti dáva pridanú hodnotu. Má zmysel mať vlastný plán na dennej, prípadne týždennej báze. To je ale skôr o sebadisciplíne a kráčaní správnym smerom, nie slepé držanie sa niečoho.
Spomínali ste, že ste začali podnikať už v mladom veku. Čo vás k tomu viedlo?
Ja pochádzam z Arménska, ktoré je omnoho chudobnejšie ako Slovensko. Nevnímam to negatívne, ale keď si spomeniem, ako sme žili – po vodu som chodil do mestskej časti, kde z kohútika tiekla voda a potom čakal, kým na dve hodiny zapnú elektrinu, aby som si ju mohol zohriať. Pretože elektriny nebolo pre všetkých na 24 hodín. Na Slovensko som prišiel, keď som mal 4 – 5 rokov a stále som vnímal potrebu riešiť peniaze. Cítil som, že musím zabezpečiť rodinu, aby sme nežili v neustálom strachu. Vnímal som to tak, že zabezpečovať znamená podnikať. A tak som začal.
Spoznajte príbehy 15 podnikateľov, ktorí dokázali, že aj na Slovensku vznikajú svetové nápady. Stiahnite si brožúrku v PDF.
Na Slovensko ste teda prišli ešte ako malý, cítite k Arménsku stále vzťah?
Samozrejme. Okrem brata a rodičov je tam celá moja rodina. Konflikt v Náhornom Karabachu som veľmi prežíval. Snažil som sa s priateľmi zorganizovať humanitárnu pomoc, čo úplne nevyšlo, lebo je problém dostať tam jedlo, jednoduchšie je ho zaplatiť.
Stále premýšľam nad tým, ako by som vedel pomôcť. Spoluzaložil som napríklad neziskový projekt OpenLab, ktorý sa na Slovensku snaží reformovať stredné odborné školy. Je to vzdelávacia inštitúcia, kde máme na viacerých školách vlastný predmet – teda 5-hodinovú dotáciu. Naši odborníci sú súčasťou formálneho vzdelávania. Tento rok chceme otvárať aj vlastný odbor na Halovej 16, kde sa bude vyučovať vývoj digitálnych hier a aplikácii. Celá škola teda bude o tvorbe digitálneho produktu.
No a práca na OpenLabe ma naštartovala k tomu, že niečo podobné by som mohol urobiť aj pre krajinu, ktorú som opustil. Doniesť im tam lepšie vzdelávanie, pokojne aj na stredné školy. Keď sme sa odhodlali zmeniť školstvo tu, prečo by sme to nemohli urobiť aj v Arménsku? Možno to bude ešte jednoduchšie, pretože to bude stáť omnoho menej peňazí.
Kto: Grigor Ayrumyan
Firma: Wezeo
Čím sa zaoberá: Vyvíja digitálne aplikácie s pridanou hodnotou naprieč rôznymi platformami.