IGOR VANKO: Vaša pomoc bola kľúčová v tom, že sme si mohli dovoliť profesionálov
Dokážu vyrobiť pohodlnú, bio rozložiteľnú alebo s čipom zabudovanú obuv, no najmä pomáhajú mnohým diabetikom. Reč je o slovenskej značke EPUR. Jej zakladateľ Igor Vanko v rozhovore spomína, ako sa začal písať ich príbeh v malebnej dedine Brodzany, no poukazuje aj na prekážky, ktorým ako malý podnikateľ čelí.
V Národnom podnikateľskom centre využili viaceré poradenské služby a jeho firma sa stala aj úspešným žiadateľom auditu interných procesov.
Predstavte sa naším čitateľom. Kedy sa začal písať príbeh značky EPUR?
Náš príbeh sa začal písať v roku 1994, keď sme boli ešte ako zamestnanci Výskumu a vývoja ZDA Partizánske, oslovení MUDr. Jarábkom , diabetológom z Nitry. Ten identifikoval rozšírenú vážnu komplikáciu pri chorobe Diabetes Mellitus – vznik diabetickej nohy, ktoré sa museli veľmi často riešiť amputáciou, čo platí doteraz. Oslovil nás, ako pracovníkov vtedy najväčšej obuvníckej firmy s tým, že potrebuje topánku, ktorá nebude nikde na chodidle tlačiť. Viedol ho k tomu fakt, že vzniknuté otlaky dokázali síce lekári vyliečiť, ale pacient prišiel domov, nosil zase staré topánky a problém sa opakoval.
A podarilo sa vám takú topánku vyrobiť?
V roku 1995 sme podali najdôležitejší patent – Podošva obuvi sendvičovej štruktúry, podľa ktorého robíme s malými zlepšeniami a modifikáciami doteraz jednu z najprofylaktickejších diabetických topánok na svete. Nasledovalo absolvovanie klinických skúšok až na piatich nezávislých pracoviskách, všetky konštatovali priaznivý až liečivý účinok „bezotlakovej“ Dia obuvi na chodidlo, rany sa nezväčšovali, ale postupne sceľovali. Celá obuv sa musela konštrukčne a tým aj vzhľadovo prispôsobiť tým najťažším pacientom, čo už mali nohy často široké, deformované, s vybočenými alebo kladivkovými prstami. Zvládli sme klinické testovanie, certifikáciu v ŠUKLi doma aj v Čechách. Od roku 1997 sme začali vyrábať Dia obuv aj do Českej republiky.
Sídlite v Brodzanoch, v dedine vedľa mesta Partizánske, ktoré má silnú obuvnícku tradíciu v podobe Baťových závodov. Ovplyvnilo vás to?
Pracovali sme ako zamestnanci Výskumu a vývoja ZDA Partizánske, vtedy v tomto obuvníckom kolose pracovalo 10 000 zamestnancov. Celý región nesie ducha Tomáša Baťu. Jednoducho tu stála ohromná fabrika, a bola tu kompletná infraštruktúra, hlavne pracovné profesie. Definitívny klinec do rakvy obuvníckeho priemyslu na Slovensku bol až odchod obuvníckych firiem z Európy do Ázie. Značka Adidas, ktorú ZDA robili už za socializmu odišiel v roku 1995 ako prvý.
Vy ste však výrobu do Ázie nepresunuli a zostali ste na Slovensku.
Postupne našu poctivú koženú obuv, v ktorej je v podošve 14mm mäkkých ochranných vrstiev, odskúšaných klinicky aj prakticky počas 25 rokov praxe, vytláčajú čínske textilné tenisky. Nedokážeme s lacným ázijským dovozcom súperiť, ako domáci výrobcovia, ktorí musia dodržiavať všetky hygienické, bezpečnostné predpisy, odvody, dane, poistky, s dovozom z krajín, kde takéto normy nemusia dodržiavať.
Krátkodobo je to možno výhodné, pre takýchto obchodníkov určite, možno aj pre spotrebiteľov, sú lacnejší. Dlhodobo sa však ukáže, že takáto obuv sa nedá nosiť za mokra, v zime, časom sa prejaví nárast problémov s otlakmi a následne amputáciami. Obuv sme dodávali aj do malých špecializovaných predajní, no tie zanikli. Pohltili ich obchodné reťazce. A tie predávajú lacno kúpenú ázijskú obuv, s nami sa ani nebavia. Ani Ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo našu požiadavku o zvýšenie ceny našej obuvi a na predpis zostane čínska teniska.
S akými výzvami ste sa ešte stretli?
Na rozdiel od Slovenska sa však v Čechách vytvorila Obuvnícka asociácia, ktorej sa podarilo urobiť normu na Dia obuv, čo sa po 20 rokoch ukazuje ako slovenský veľký problém. V legislatíve nemáme slovenskú normu na Dia obuv. V Čechách sme vtedy predávali do 10 000 párov obuvi ročne, vyhrávali sme mäkkosťou, trvanlivosťou, oderu vzdornosťou, nízkou váhou obuvi a nakoniec aj nižšou cenou, ktorú si musel diabetik v Čechách priplatiť. Na Slovensku sme vtedy predávali obuv bez príspevku poisťovne tak, že sme navštevovali a edukovali diabetikov, aby sa snažili hýbať, chodiť a že investícia do dobrej obuvi sa im vráti nižšími príplatkami za lieky.
Stali ste sa jednou z prvých firiem, ktorú podporíme poukážkou na firemný audit. Prečo potrebujete marketingový audit a čo od neho očakávate?
Skúšame pokusne osloviť rôznymi spôsobmi potencionálnych zákazníkov – inzerciou, letákmi, internetovými nástrojmi, rôzne cieľové skupiny. Každá naša cieľová skupina, je iná a vyžaduje si špecifický prístup a formu. Vieme, že starší ľudia majú problém nájsť si pohodlnú obuv, my im ju vieme vyrobiť, ale nevieme sa s nimi spojiť. Vieme, že mnohé povolania stoja dlho na studených povrchoch, je im zima na nohy, ale ako im ukázať prednosti našich izolačných hrubých 14mm vrstiev?
Pre toto všetko potrebujeme marketingový audit, chceme firmu udržať, slúžiť a zároveň byť aj vzorom, že sa to dá aj inak a lepšie. Trvalo udržateľne. Lebo nám ide o krk.
,,Národné podnikateľské centrum nám veľmi pomohlo. Tých 25 rokov bez potreby marketingu, nestíhali sme vyrábať, sa dá len ťažko rýchlo dohnať. Mali sme 20 ročnú webstránku. Vaša pomoc bola kľúčová v tom, že sme si mohli dovoliť profesionálov, ktorý nás naučili veľa o marketingu, boli to desiatky hodín komunikácie. Tak sme si už dokázali sami urobiť e-shop, ktorý možno namyslene si myslíme, že by mal byť štandardom, s povinnými ikonkami, ako tam máme na epurshoes.com," hovorí o spolupráci Igor Vanko.
V Národnom podnikateľskom centre ste čerpali aj poradenstvo na mieru. Čo z toho ste pretavili do podnikateľskej praxeɁ
Hlavne sme sa zbavili ilúzie, že stačí urobiť dobrú a peknú webstránku a e-shop a sme zachránení. Vytriezveli sme z toho, že na internete, jedinom mieste, kde po likvidácii malých obchodov môžeme reálne predávať, je nejaká spravodlivosť. Je to džungla. Zistili sme, že technicky a vizionársky sme na tom obstojne, teraz sa treba naučiť pohybovať v tej marketingovej džungli. Skúšame náš marketing urobiť tiež trvalo udržateľným, a neklamať a nepreháňať, snažíme sa spolupracovať s marketingovými firmami, ktoré už tušia, že všetko sa musí zmeniť.
Vyrábať zdravotnú a ekologickú obuv si vyžaduje skúsenosti a vedomosti. Ako ste ich nadobudli?
Postupne. Ako absolvent Chemicko-technologickej fakulty som mal z pekla šťastie, že po škole som robil vo Výskumnom ústave pre petrochémiu v blízkych Novákoch. Robil som aj na poloprevádzkach, ale aj prevádzkach priamo vo výrobe v Chemko Strážske. Vo Výskumnom ústave ma vtedajší systém naučil zarobiť navyše peniaze patentami a článkami. Naučil som sa tu písať patenty a články do odborných časopisov.
Ďalšia škola, hlavne podnikania, bolo založenie vlastnej firmy, personálne omyly s pádom na dno a aj šťastie na spolupracovníkov. Veľmi nám pri problémoch pomohol patent z roku 1995, ktorý museli rešpektovať aj privatizéri ZDA a tým sme získali čas na rozbeh firmy už tu v Brodzanoch. Začali sme vyrábať obuv v kuchyni maminej tety. V Brodzanoch sme tak aj zostali.
Aký prínos má pre ľudí a planétu Vaša obuv?
Obuv, keďže bola pôvodne vyvinutá pre chorú, citlivú nohu, je nadštandardne pohodlná, pružná. Nielenže nedostanete v nej otlak, ale aj tlmí nárazy pri chodení po tvrdých povrchoch. Hlavný prínos je ten, že naša obuv Dia naozaj dokáže zabrániť amputácii, tých 14 mm integrovaných vrstiev je svetový unikát. Uvedomme si, že ľudia chodili ešte pred 100 rokmi aj v našom klimatickom pásme často bosí, deti skoro stále, ale nemali tvrdé povrchy. Čiže jedným z prínosov je zdravá prirodzená chôdza, o ktoré sme prišli betónom a asfaltom.
Druhý prínos je vysoká odolnosť voči oderu skeletu tejto obuvi, veľmi ťažko ju zoderiete. Oproti gume má polyuretánová podošva skoro 2x lepšiu oderu vzdornosť. To znamená, že obuv Vám vydrží nosenie nie dva, ale štyri roky. Čiže znižujeme konzum so všetkými dôsledkami. To znamená menej dopravy, menej krabíc, menej výroby, menej energie a materiálov, menej surovín a kože. Naša obuv sa zoderie rovnomerne – za 4 roky sa zoderie aj podošva, aj kožený zvršok, a tak to má byť.
Ďalší prínos je biorozložiteľnosť. Obuv sa dá ťažšie recyklovať ako napríklad autá alebo matrace z plastov, väčšina starej obuvi končí na skládkach komunálneho odpadu, kde sa bude rozkladať rádovo do tisíc rokov. Každá stratená alebo odhodená topánka v lese, na lúke, tam bude ešte stáročia. Pri bio rozložiteľnej obuvi predpokladáme, že za 20 rokov bude baktériami a plesňami úplne rozložená bez nejakých mikročastíc.
Uvádzate, že sa pri výrobe opierate o vedecký výskum.
Naša obuv má vedecký základ v objave profesora Bayera, ktorý vynašiel polyuretány. Tie sa postupne dostali do obuvníckeho priemyslu ako doplnok a náhrada gumenej alebo koženej podošvy. My sme, náhodou, možno, ale požiadavka – námet bol od diabetológov – vynašli obuv, čo netlačí. Neviem, či je to vedecká činnosť, alebo hra, ale našli sme riešenie, ako vyrobiť netlačiacu Dia obuv. To bol prvý patent – podošva ISS – asi najcennejší.
Na výskum sme oslovili sme moju rodnú alma mater - Chemicko-technologickú fakultu, nemali záujem, tak sme logicky išli do Zlína. Prvý krok bol vypracovanie receptúry a odstránenie nerozložiteľných chemikálii z polyuretánovej zmesi, vrátane obmedzení použiteľných farieb. V Zlíne, prebiehajú skúšky rozložiteľnosti jednotlivých komponentov obuvi až na kompostovateľnú úroveň zo vzoriek, ktoré pripravujeme.
Realizovali ste vo výrobe aj pokusy, ktoré nevyšli?
Samozrejme, a koľko, už vo Výskumnom ústave sme vyliali veľa nevydarených pokusov. To inak nejde. Nevydarené pokusy viac bolia vo vlastnej firme, lebo stoja dosť peňazí, aj to je dôvod, prečo sa málo inovuje. S tým sa musí počítať a majiteľ firmy musí byť veľkorysý a menej chamtivý. Ale patrí to k tej hre, ktorú sa ako výskumníci hráme.
V súčasnosti dokážete vyrobiť biorozložiteľnú až kompostovateľnú obuv. To je veľký pokrok. Ako to funguje?
Pokrok. Je to návrat. Niekedy je pokrok, keď sa vrátite zo zlej cesty. Chemici vynašli, v dobrej viere, a začali sa masovo vyrábať nové látky, dovtedy v prírode neznáme, vypustili sme džina z fľaše. Až takého, že našim deťom budú z toho tŕpnuť zuby. Začali sme masovo vyrábať hmoty, ktoré sa v prírode rozložia za stáročia a ešte aj to cez fázu mikroplastov, o ktorých nevieme, čo ešte v našom ekosystéme urobia.
Teraz v Zlíne testujeme jednotlivé zložky, ale aj celú topánku, malé kúsky sú vložené do reprodukovateľného kompostu, kde poznáme jeho zloženie, teplotu, vlhkosť, sú tam baktérie a plesne a sledujeme, čo sa s celou obuvou a jej zložkami časom stane. Ak chceme mať bio rozložiteľnú alebo kompostovateľnú topánku, musíme mať také aj všetky súčasti, z ktorých sa skladá.
Spomínate, že vašou ambíciou je zmeniť spôsob výroby obuvi. Darí sa vám to?
Záleží, čo sa chápe pod spôsobom výroby obuvi. Určite už nevyrábame nalepením podošvy na zvršok, ako to pomocou lepidiel začal vo veľkom pred vyše 100 rokmi Baťa. Využívame vynález profesora Bayera a jeho polyuretán, ako podošvový, biorozložiteteľný materiál s výbornou oderuvzdornosťou, ktorý sa sám dokonale zlepí so zvrškom obuvi bez použitia lepidiel. Biorozložiteľnosť a trvalú udržateľnosť chápeme ako pilotný projekt, ako vzor pre európsky obuvnícky priemysel, ktorý by sa mal prebudiť a vrátiť sa z Ázie naspäť, ale už v inej forme, ktorej kontúry načrtávame.
Prerazili ste aj na zahraničnom trhu? Na akých trhoch pôsobíte?
Na zahraničných trhoch sme prerazili úspešne dvakrát, raz neúspešne. Predávali sme niekoľko desiatok tisíc párov Dia obuvi v ČR, ale bohužiaľ len cez jednu firmu, ktorej sme sľúbili exkluzivitu, čo bola strategická chyba. Pred 7 rokmi sme museli český trh opustiť, lebo sme ani nestačili vyrábať pre slovenských diabetikov a zároveň novú pracovnú obuv do atómových elektrární.
To bol druhý úspech – vývoj prateľnej pracovnej obuvi pre obsluhu do atómových elektrární v Nemecku. Avšak tsunami vo Fukušime a zľaknutie sa Nemcov, že vždy sa môže stať niečo, s čím sa nepočíta, spôsobilo, že naozaj začali odstavovať atómové elektrárne. Teraz pôsobíme ešte v posledných troch atómových elektrárňach, čo zatvoria Nemci v decembri 2022. Tak sme prišli aj o trh v Nemecku s atómkami, aj o trh v Čechách s Dia obuvou. Preto sme sa začali orientovať na vývoj biorozložiteľnej obuvi, ten sme zvládli, len prišla vojna a ekológia je teraz odložená.
Robíme novú stránku epur.sk a epurshoes.com a snažíme sa s novou generáciou bio rozložiteľnej obuvi osloviť osvietenú slovenskú inteligenciu cez internet, kde zase malé firmy preplatia v Googli veľkí dravci – obchodníci s Áziou. A najnovšie sa snažíme dostať na francúzsky trh.
Viktória Kiripolská
Foto: Archív EPUR spol s.r.o.