Ako vyzerá cesta od kreatívnej idey k funkčnému produktu?

Čomu sa venuje vaša spoločnosť COLAB, a.s.? V čom ste na trhu inovatívni?

COLAB a.s. je dcérskou spoločnosťou e-Sense Slovakia, ktorá sa venuje vývoju rozličných technologických riešení pre priemysel. Naša široko spektrálna expertíza a záber nás doviedol k potrebe koncentrovať stále viac kompetencii pod jednu strechu. Preto vznikol COLAB a.s., akronym pre kolaboratívny hub, kde zákazník nájde pod jednou strechou všetko, od prvotnej konzultácie svojho nápadu zo strany vyrobiteľnosti a uskutočniteľnosti, aj z pohľadu biznisu, až po malosériovú výrobu. Výhodou je  možnosť rásť spolu s nami vďaka CNC technológiám, ktoré distribuujeme a zároveň ponúkame klientom plnú škálu nadväzujúcich služieb ako servis, financovanie, príslušenstvo a poradenstvo. Inovácia spočíva v novom spôsobe prepojenia požiadavky klientov na vývoj a výrobu personalizovaných produktov a ponuky jedného miesta, kde poskytujeme všetko potrebné pre premenu myšlienky až k produktu.

Máš za sebou niekoľko skúseností z projektov prepájajúcich výrobný a kreatívny priemysel. Kde vidíš pridanú hodnotu spolupráce s kreatívcami?

Kreatívny priemysel je KREATÍVNY. Je to obrovská devíza, ktorá v procese kreovania idey je veľmi prínosná, pretože kreatívci nie sú zviazaní konvenciami, myslia inak ako strojári a inžinieri. Pre úspešnú spoluprácu je dôležité, tak ako pri akejkoľvek interakcii človeka s človekom, nájsť spoločný jazyk a spôsob ako komunikovať. Často totiž dochádza k nedorozumeniam a k falošným a nenaplneným očakávaniam. Pridaná hodnota je práve v nových prístupoch a postupoch tvorby, ktoré prinášajú kreatívci do exaktného až rigidného sveta priemyslu a strojariny.

Tvrdíš, že idea a produkt sú dva rozličné svety. Odporučíš nám konkrétne tipy ako úspešne pretaviť kreatívnu myšlienku do funkčného prototypu? Určite ide o finančne a časovo náročný proces. Môžeš ho popísať bližšie, ideálne na konkrétnom príklade?

Od idey k produktu vedie dlhá cesta a spravidla na konci cesty je zhmotnenie idey vo forme produktu celkom iné, ako bolo prvotné očakávanie. Produkt musí spĺňať mnoho kritérií, ktorým sa podriaďuje dizajn estetický aj priemyselný, ďalej vyrobiteľnosť, škálovateľnosť, cena, životnosť, no najmä musí mať ešte predtým, ako sa dostane na trh svojich klientov (tzv. early adopters). Nami overené tipy, ktoré kopírujú aj skúsenosti našej konkurencie vo svete sú: 

Prvý krok - Začnite! Bez praktickej skúsenosti je pre nás, smrteľníkov, takmer nemožné dokonale si predstaviť a pochopiť ako sa bude produkt správať, identifikovať všetky jeho nuansy. Praktická skúsenosť umožní lepšie uchopiť celú vašu ideu, zhodnotiť jej skutočnú pridanú hodnotu a význam.

Druhý krok - Nestrácajte čas a iterujte! Pre novica môže byť prototypovanie zdĺhavý proces. Základné pravidlo a aj praktická skúsenosť je identifikovať slabé miesta a riešenia skôr, ako sa s nimi stotožníte. Ak sa tak nestane, stratíte veľa času riešením problému, o ktorý nemá nikto záujem, ale vy budete emočne príliš naviazaní na daný koncept a budete problémy vedome aj nevedome prehliadať. 

Tretí krok - riešte jeden problém, nie viac! Ak máte komplexnejšiu ideu alebo produkt a adresujete viacero špecifických výhod, testuje vždy v čase iba jednu z nich. Je viacero spôsobov a metodík ako si ich prioritizovať aby ste riešili to, čo má najväčši dopad na úspech (paretovo pravidlo)

Štvrtý krok - myslite v prvom rade na Vášho zákazníka! Pokiaľ nemáte záujem profitovať z Vašej snahy, tento bod nie je určený Vám. Pre všetkých ostatných je toto absolútne kľúčové pravidlo, ktoré rozhoduje o Vašom úspechu / neúspechu. Focus groups, dotazníky, kvalitatívne testovanie alfa či beta prototypov je nevyhnutou súčasťou každého procesu vývoja produktu, na ktorý paradoxne mnohí ešte stále zabúdajú. Bráni im v tom asi strach a súčasne fakt, že strávili veľa času bez odozvy klienta a stotožnili sa so svojou dokonalou predstavou, ktorú však nikto nie je ochotný akceptovať, alebo za ňu platiť.

Technológie nám umožňujú skvalitňovať produkty, vyrábať väčšie množstvá produktov za nižšie náklady a kratší čas. Ktoré technológie by mali súčasní dizajnéri a dizajnérky poznať, aby nezaspali dobu?

Mladí dizajnéri sú dostatočne gramotní vo využivaní 3D softvérov, v ktorých modelujú a tak zhmotňujú svoje idey vo virtuálnom prostredí. Stále viac inžnierskych softvérov je kompatibilných s priemyselne zaužívanými štandardami na strane výstupov a formátov a vie spracúvať aj vstupy z dizajnérskych softvérov. Kľúčové nie sú technológie, ale skôr technologické postupy, náuka o materiály, fyzika či matematika, jednoducho prírodné vedy. Pochopenie fundamentov a princípov modernej výroby a technológii ako 3D tlač, trieskové obrábanie alebo rezanie kovov / nekovov laserom či vodou je veľkým krokom k nárastu konceptov, ktoré neskončia v koši iba preto, lebo nie sú vyrobiteľné tak, ako ich dizajnér mienil vytvárať.

Dnes máme na trhu nespočetné množstvo rôznych materiálov, od klasických jednodruhových, akým je napríklad drevo, až po kompozitné materiály typu karbón, ktorý má viacero nenahraditeľných vlastností. Je ľahký ako plast a zároveň pevný ako oceľ. Z pohľadu obehového hospodárstva sú materiály zložené z viacerých druhov problém, pretože ich recyklácia zvyčajne nie je možná alebo je príliš náročná. Ktorým smerom sa podľa teba bude vyvíjať využitie materiálov v nových produktoch?

Toto je príliš komplikovaná a komplexná téma, s ktorou mám málo, alebo takmer žiadne praktické skúsenosti. V zásade však platí, že už pri prvotnom návrhu produktu, často vo forme idey, by sa mali zohľadniť aj jeho materiálové vlasnosti, opakovateľnosť výroby a iné aspekty ovplyvňujúce tzv. produktový cyklus. Osobne vidím budúcnosť jednoznačne v aditívnych metódach výroby, kde gro už nebude stáť na strane technológie výroby, v zmysle strojového vybavenia, ale materiálové inžinierstvo. Výroba filamentov či roztokov rozličných kompozitných materiálov aj na báze nano štruktúr budú hrať kľúčovú rolu. Nonoilen, Nuatan sú toho krásnym príkladom od prof. Alexyho a tvorivého tímu výskumníkov zo Slovenska.

Andrej Špánik absolvoval Strojnícku fakultu STU v Bratislave. Pracoval pre nadnárodný korporát v oblasti vývoja, neskôr sa rozhodol so spolužiakmi založiť technologickú spoločnosť e-Sense Slovakia, ktorá sa zaoberá aplikovaným vývojom v rozličných technických oblastiach. Andrej sa venuje aj pridružným podnikateľským aktivitám priamo naviazaným na aktivity materskej spoločnosti e-Sense Slovakia, rozvíja marketingovú agentúru s unikátnym produktom v oblasti strát a nálezov a pomáha pri rozvoji obchodných príležitostí spoločnosti orientovanej na industriálne aplikácie pomocou unikátnych dronov.