Konkurz podnikateľských subjektov

Konkurz, platobná neschopnosť, úpadok, veritelia... Ako riešiť situáciu, ak je nutné vyhlásiť konkurz.

Konkurz, (často nepresne označovaný aj ako bankrot) je upravený predovšetkým zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o osobitný druh civilného konania, ktorého účelom je vysporiadať právne vzťahy a záväzky smerom k čo najefektívnejšiemu usporiadaniu nárokov veriteľov voči dlžníkovi, ktorý sa nachádza v stave ekonomicky nepriaznivej situácie takej intenzity a rozsahu, ktorý zákon o konkurze a reštrukturalizácie označuje ako stav úpadku (teda situácie, keď dlžník nedokáže splácať svoje záväzky prevyšujúce jeho majetok). Konkurz prichádza do úvahy vtedy, ak z majetku dlžníka nemôžu byť uspokojené nároky všetkých veriteľov v plnom rozsahu. Je teda zrejmé, že jednotliví veritelia budú uspokojení pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Po ukončení konkurzu by teda dlžníkovi nemal zostať žiaden majetok.

Základným predpokladom konkurzného konania je úpadok dlžníka. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník, predpokladá sa, že je v úpadku.

Platobná neschopnosť sa posudzuje odlišne u právnických a fyzických osôb.

  • Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi, čím sa predchádza situácii, kedy má jeden veriteľ voči dlžníkovi dve rôzne pohľadávky, napr. z dvoch rôznych faktúr, pričom jednu takúto svoju pohľadávku postúpi na tretiu osobu – nového veriteľa za účelom splnenia zákonnej podmienky existencie dvoch rôznych veriteľov. Ak by teda veriteľ jednu zo svojich pohľadávok postúpil (previedol) na tretiu osobu, možno návrh na vyhlásenie konkurzu podať až 91. deň odo dňa účinnosti postúpenia pohľadávky.
  • Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Za platobne neschopného sa považuje každý dlžník aj v tom prípade, ak ľubovoľnú peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu konkurzným súdom výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona (vyjadrenie sa k svojej platobnej schopnosti, predloženie súdom požadovaných podkladov, a pod.).

  • Predlžený je podnikateľský subjekt, kto je povinný viesť účtovníctvo, a má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Podrobnosti týkajúce sa platobnej neschopnosti a predĺženia upravuje vyhláška MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia.

Každý dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. V prípade ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, majú jej štatutárne orgány vo všeobecnosti povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Tieto povinnosti sa však ďalej sprísňujú v čase, kedy spoločnosti začne hroziť úpadok (ale ešte v ňom nie je). Vtedy tieto orgány musia urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba na prekonanie krízy, inak hrozí, že budú za určitých okolností ručiť veriteľom spoločnosti za dlhy spoločnosti.

Návrh na konkurz môže podať dlžník, veriteľ, alebo viacero veriteľov súčasne. Je mimoriadne dôležité uvedomiť si, že dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Zákon ustanovuje, že v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene (štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, likvidátor), dojednala zmluvná pokuta vo výške 12.500 €, čiže spomínané osoby sú povinné uhradiť úpadcovi (obchodnej spoločnosti) zmluvnú pokutu 12.500 €, ako aj náhradu škody vzniknutú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu  presahujúcu čiastku 12.500 €.

Každý návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu, t. j. ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a úradne osvedčený podpis navrhovateľa. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb (spriaznené osoby sú zadefinované v § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ide napr. o spoločníkov a členov štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb, alebo o osoby blízke fyzickým osobám). Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu, k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500 €.

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, rozhodne súd o začatí konkurzného konania. Účinkami začatia konkurzného konania sú:

  • dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony (sú definované v §10 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ide o právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti). Ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, t.j. možno sa domáhať neúčinnosti takéhoto právneho úkonu a požadovať od osoby, ktorej bol odporovateľný právny úkon určený, vrátenie poskytnutého plnenia alebo poskytnutie peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou,
  • konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,
  • nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

U konkurzných konaní začatých na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. Predbežný správca následne zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Súčasne s vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka súd ustanoví konkurzného správcu, ktorý počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Vyhlásenie konkurzu má o. i. aj nasledovné účinky:

  • oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Úpadca resp. štatutárni zástupcovia úpadcu strácajú oprávnenie konať za úpadcu.
  • ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť,
  • nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa považujú za splatné, ak zákon neustanovuje inak,
  • prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
  • na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa zastavujú,
  • zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry,
  • zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
  • obmedzenia započítania pohľadávok,
  • obmedzenia postúpenia pohľadávok,
  • na správcu prechádza oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu,
  • zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podlieha súhlasu správcu.

Následne po vyhlásení konkurzu jednotliví veritelia pristúpia k prihlasovaniu svojich pohľadávok voči dlžníkovi do konkurzu. Jednotlivé prihlášky pohľadávok správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka. Očakáva sa teda súčinnosť dlžníka so správcom. Výsledkom preskúmania prihlášok pohľadávok je uznanie alebo popretie prihlášok správcom.

Po preskúmaní prihlásených pohľadávok sa uskutoční schôdza veriteľov, na ktorej môžu veritelia odvolať správcu a súčasne si zvolia veriteľský výbor zložený zo zástupcov veriteľov. Veriteľský výbor kontroluje činnosť správcu a udeľuje správcovi pokyny vo vzťahu k speňažovaniu majetku úpadcu.

Po speňažení majetku úpadcu (tzv. konkurznej podstaty) sa pristúpi k rozvrhu uspokojenia prihlásených pohľadávok. Pri uspokojovaní prihlásených pohľadávok sa pristupuje k jednotlivým pohľadávkam v závislosti od druhu, charakteru a zabezpečenia pohľadávok. Pri pohľadávkach zabezpečených napr. záložným právom k majetku sa zo speňaženia založeného majetku uspokoja veritelia zabezpečenej pohľadávky ako aj náklady vzniknuté so speňažovaní takéhoto majetku. Ostatní veritelia môžu byť uspokojení z takéhoto výťažku iba v prípade, ak boli vyššie spomínané nároky uspokojené v plnom rozsahu. Pri nezabezpečených pohľadávkach sa uspokojovanie riadi zákonom určeným poradím druhu pohľadávok (ako prvé sa napr. uspokojujú náklady speňaženia konkurznej podstaty, odmena správcu; neskôr postupne výživné pre deti, mzdy zamestnancov úpadcu, pohľadávky zo sociálneho a zdravotného poistenia, atď.. Po uspokojení jednotlivých tried uprednostňovaných nárokov sa postupne uspokojujú všetky prihlásené pohľadávky až po pohľadávky vzniknuté z bežného obchodného styku.

Po uspokojení prihlásených pohľadávok v zmysle rozvrhu sa konkurz zrušuje. Konkurz sa zrušuje aj pre nedostatok majetku, ak súd zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu obchodná spoločnosť zaniká a pristúpi sa k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Záver:

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konkurzné konanie sa týka všetkých právnických aj fyzických osôb pre prípad, kedy ich záväzky prevyšujú majetok. Výsledkom konkurzného konania má byť pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka, a v prípade ak je dlžník právnickou osobou po ukončení konkurzného konania dochádza k zániku právnickej osoby. Podnikateľským subjektom ako aj ich štatutárnym zástupcom v prípade zistenia úpadku dokonca vzniká povinnosť podať na príslušnom súde návrh na vyhlásenie konkurzu. S prípadným nesplnením takejto povinnosti sú spojené sankcie v podobe zmluvnej pokuty a náhrady škody vzniknutej oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.


Autor je konzultantom pre oblasť obchodného práva a podnikania