Vladimír Šucha: Piliermi prežitia budú empatia, všímavosť, kritické myslenie a súcit
„Treba sa dívať na podnikateľstvo ako na kapacitu človeka uplatniť svoju myšlienku v praxi. Čiže niečo z idei viem premeniť na konkrétny krok a to, samozrejme, nemusí byť len v ziskovej sfére. Niekto založí neziskovú organizáciu alebo napríklad učiteľ príde s inovatívnym spôsobom učenia na škole- už aj to je podnikateľstvo a kapacita podnikať,“ hovorí v podcaste Slovak Business Agency Vladimír Šucha, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Rozprávali sme sa s ním o podnikavosti, kompetenciách 21. storočia a zmenách na trhu práce.
Podcast si môžete vypočuť na Spotify, cez Google Podcasty
alebo pozrieť na našom YouTube
V prípade, že radšej čítate, ponúkame vám aj prepis podcastu.
SBA realizovala v roku 2019 na školách prieskum, kde sa riaditeľov škôl pýtala, čo je podnikavosť. Viac ako polovica opýtaných riaditeľov označila, že podpora podnikavosti na školách zahŕňa predovšetkým zostavenie a prezentáciu vlastného podnikateľského zámeru, ovládanie práv a povinností, čiže je to skôr výchova k budúcemu povolaniu podnikateľa alebo živnostníka. Je toto to, čo myslela ponímanie podnikavosti ako myslela Rada Európy alebo je to niečo viac?
Ja si myslím, že máte trochu lingvistický problém. Je tu, samozrejme, také prvoplánové videnie, že na konci toho procesu musí byť podnikateľ, kde sa u nás tým myslí niekto, kto si založí vlastnú firmu. Samozrejme, že aj toto je tá časť, ale treba sa dívať na podnikateľstvo ako na kapacitu človeka uplatniť svoju myšlienku v praxi. Čiže niečo z idey viem premeniť na konkrétny krok a to, samozrejme, nemusí byť len v ziskovej sfére. Niekto založí neziskovú organizáciu alebo napríklad učiteľ príde s inovatívnym spôsobom učenia na škole- už aj to je podnikateľstvo a kapacita podnikať. Pre všetkých, ktorý si nie sú istý alebo váhajú, existuje desiatkami krajín akceptovaný rámec podnikateľských zručností- Enterpreneurial Competences, ktorý je akceptovaný ďaleko za hranicami EU, napríklad v Amerike alebo Číne. Na podnikavosť sa treba dívať veľmi široko, je to schopnosť človeka preniesť myšlienku z teórie do praktického uskutočnenia.
Slovensko prijalo ambiciózny Plán obnovy a v rámci komponentu Vzdelávanie pre 21.storočie je cieľom poskytnúť žiakom vzdelanie, ktoré je prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti a tam je podnikavosť tiež nejakým spôsobom zakomponovaná. Ako vy vidíte Plán obnovy, je to pre nás veľká výzva?
Plán obnovy ako taký nie je len veľká výzva, ale je to aj obrovská príležitosť pre Slovensko a dokonca by som povedal, že je to až úplná nevyhnutnosť, lebo táto krajina dlhé roky zanedbávala reformy, zanedbávala prípravu na 21.storočie. Celý systém fungovania štátnej správy, ale aj fungovania priemyslu a rôznych ďalších oblastí je do značnej miery v 20.storočí a my sa potrebujeme prehupnúť do 21.storočia. Reformné deficity, ktoré sa za posledných 20 rokov nakopili potrebujeme posunúť dopredu a v tom je Plán obnovy veľmi dobrý koncept a sú na to finančné prostriedky z EU, je tu aj taká podpora z EU, lebo EU istým spôsobom naznačila za posledných 10 rokov, kde problémy a výzvy pre Slovensko sú a Plán obnovy na ne odpovedá a preklápa to do realizovateľných cieľov.
Vy ste spomínali skúsenosti zo zahraničia. Je nejaká krajina, ktorá by nám mohla pomôcť práve pri týchto reformách nejak to lepšie uchopiť a uplatniť?
Tak keď sa pozriete napríklad na Estónsko alebo Fínsko, tak určite to sú krajiny hodné nasledovania v tomto smere. To čo urobili Estónci je neuveriteľný skok v kvalite vzdelávania, ale aj v digitalizácii spoločnosti, v podpore inovačného myslenia. Len taký príklad z Aalto univerzity vo Fínsku, ktorá je takým mojim obľúbeným príkladom, kde štát mal odvahu spojiť tri verejné univerzity a vznikla v roku 2008/2009 Aalto univerzita, ktorá sa dostala v mnohých parametroch medzi prvých 100 univerzít v rôznych rebríčkoch na svete. Čo je ale zaujímavé je, že táto univerzita si dala za cieľ zvyšovať aj to vzdelávanie k podnikateľstvu a zatiaľ čo na začiatku, keď sa univerzity spájali, tak zhruba 3% študentov končili s tým, že boli schopní založiť si firmu. Po 10 rokoch existencie na podporu podnikateľstva to bolo až 27%. Je to úplne neuveriteľný skok vpred.
Mentálne nastavenie vo Fínsku je však pravdepodobne iné ako u nás. Vieme nájsť príklad aj krajine, ktorá je podobne nastavená ako my?
Prečo si myslíte, že Fínsko ma iné mentálne nastavenie ako my? Slovensko bola dlhé roky zaostalá poľnohospodárska krajina a Fínsko takisto. Samozrejme, za posledných niekoľko desiatok rokov sa posunulo, ale keď sa vrátime dozadu, tak podobne ako Írsko bolo akoby taká zabudnutá krajina, z ktorej ľudia len odchádzali a potom vedeli naštartovať inovácie a aj to myslenie ľudí, takže mne sa zdá, že v tomto smere sme si dosť podobný v tom, že je to krajina aj ako keby na okraji EU, je tam rovnako jazyková bariéra ako v slovenčine, keďže to nie je nejaký majoritný jazyka a tak či tak Fíni každý december organizujú najväčší zraz startupov na svete. Podobne Estónci boli na tom pomerne zle, boli v komunistickom ruskom objatí relatívne dlhú dobu a vedeli sa naštartovať. Neviem, či estónske myslenie je bližšie tomu slovenskému, ale takto môžeme ísť rad za radom. Takže ja si myslím, že nejaké také ospravedlňovanie tým nastavením myslenia- no myslenie máme také aké máme a treba ho zmeniť, to je kľúč k tomu celému a nedá sa to ináč zmeniť ako cez vzdelávanie- či cez vzdelávanie celoživotné alebo cez formálne vzdelávanie. Priviesť doňho viac neformálneho vzdelávania, lebo k podnikavosti nevychováte nikoho, keď mu o tom budete rozprávať a budú deti sedieť s rukami za chrbtom. Jednoducho každý sa toho musí dotknúť, každý si to musí vyskúšať a keď sa zavedie takýto prístup, tak len budeme len otvárať oči, že čo všetko v tých deckách je a to hovorím z vlastnej skúsenosti bývalého pedagóga a moje skúsenosti s tým sú len dobré. Tie decká vedia v sebe nájsť tú tvorivú schopnosť, len im treba vytvoriť priestor a pripraviť pre nich niečo zmysluplné, aby oni tomu verili.
Pre StartiUp ste povedali, že stojíme pred najrýchlejšími zmenami ľudstva, bojím sa ich viac ako klimatických zmien. Tam ste hovorili najmä o zmenách spojených s umelou inteligenciou a automatizáciou. Čo nás teda čaká na trhu práce?
To presne nevieme, čo nás čaká a to je presne to, na čo sa potrebujeme pripraviť. Svet sa bude meniť veľmi rýchlo, on sa už mení dnes. Veď to vidíme, sú tu nepredvídateľné zmeny, ako napríklad s tou ukrajinskou vojnou. Nikto takéto šialenstvo neočakával ešte pred pár týždňami, takže my tu potrebujeme byť flexibilný, pretože takého veci sa dejú a budú diať. Ja preto hovorím, že tá klimatická zmena a digitálna transformácia sú dosť rozdielne. Klimatická zmena je zmena takého starého typu, ona existuje mimo nás, mimo človeka, zatiaľ čo umelá inteligencia vstupuje do nás, ona mení samotného človeka. Klimatická zmena mení naše prostredie, ale nemení nás. Samozrejme, implicitne potom zmení aj ľudí. Ale pri tej druhej zmene hovoríme o nevídaných zmenách kognitívnych vlastností, schopnosti pamätať si, učiť sa. Mení naše emócie, môže ľuďmi manipulovať...Po 1x máme technológie, ktoré do nás vstupujú, v laboratóriách sa už pripravuje schopnosť stiahnuť vaše myslenie do počítača. To sú veci, ktoré sú nevídané a my na nich nie sme vôbec pripravení. Aj pozitívne zmeny, ktoré pomôžu napríklad bezpečnosti alebo liečeniu chorôb, budú mať tak transformačný efekt na spoločnosť, že len pripravená, flexibilná spoločnosť s veľkou mentálnou stabilitou to bude vedieť prekonať. A v tom ja vidím ten rozdiel týchto veľkých zmien. Teraz sme, prirodzene, všetci sústrední na ten vojenský konflikt, ale tie zmeny tu sú a stále napredujú. Pandémia nám veľmi posunula digitálnu transformáciu, veci, ktoré boli pred 2 rokmi nemysliteľné sa stali skutočnosťou. Tento posun znamená aj penetráciu umelej inteligencie, algorytmov- všetky tie antivaxerské extempore, ktoré boli spojené s bojom dezinformačných webov k obrannej zmluve so spojenými štátmi, ono to nie je len zlý úmysel ľudí, za tým je aj technológia a my si to musíme uvedomiť, že technológie umožňujú takýto vývoj a šírenie a amplifikáciu negatívnych naratívov a s tým musíme bojovať.
Tam je tá cesta kritického myslenia, ktoré je jednou z kompetencií 21. storočia. Kreativita je tiež jednou z kompetencií 21. storočia a Vy ste ale mali zaujímavú myšlienku, že kreativita nebude výsadou ľudskej mysle alebo ľudstva. Keď už teda ani kreativita nebude výsadou, tak čo tým bude?
Piliere prežitia sa pripodobňujú k Einsteinovmu výroku EMC2, kde E je empatia, M je všímavosť (minfulness) a tie 2 C sú pre kritické myslenie a súcit (compassion). Čiže my sa musíme naučiť, to čo vlastne nevieme. Musíme spoznávať vlastné emócie, musíme ich vedieť nejakým spôsobom riadiť, musíme byť lepší v poznávaní emócií druhých, to je o tej empatii, musíme byť všímavejší a musíme tu spoločnosť lepšie vnímať. To z toho „mať“, ako my sme zameraný veľmi materialisticky ako spoločnosť, tak sa musíme zamerať aj na to „byť“- ako byť človekom, byť súčasťou spoločnosti, byť súčasťou komunity, lebo to je to, čo nám pomôže prežiť v tej v dobe umelej inteligencie. Tá fundamentálna otázka „Čo to znamená byť človekom“ sa nám zdá dnes akoby len pre salónne reči nejakých mudrlantov alebo filozofov, ale to je v skutočnosti veľmi praktická a vážna otázka, ktorá v najbližších rokoch bude stáť pred nami. Aby sme vedeli definovať, kde už ten človek, ktorý má posilnené niektoré schopnosti umelou inteligenciou alebo rôznymi implantátmi, kedy ešte takéhoto človeka sa dá porovnávať s tým, ktorý nemá takéto možnosti. To nie je hudba budúcnosti, to nie je mávnuť si rukou a povedať, že to ja už nedožijem a bude to pre moje vnúčatá, týka sa nás to všetkých v najbližších dňoch, mesiacoch, rokoch.
Čo s ľuďmi, ktorí sú už teraz na trhu práce? Vy ste na konferencii Back to the Future, kde ste povedali 3 fakty: jeden bol, že Slovensko je najohrozenejšou krajinou z pohľadu automatizáciu, druhý bol o vzdelávaní dospelých, kde sme tiež na chvoste a tretí fakt, že 64% ľudí si myslí, že vzdelanie je pre nich nepotrebné. To sú 3 veľmi silné faktory, ktoré nám nehrajú do karát, ako ľudí preškliť. Ako z tohto trojuholníka vykľučkovať? Čo sa dá urobiť pre celoživotné vzdelávanie, aby bolo vnímané ako priorita?
Je to taký začarovaný kruh a najhoršie je pre niekoho aj v bežnom živote, keď je chorý a nechce si to priznať. Takto je to aj s našou spoločnosťou, že máme najnižší podiel celoživotného profesného vzdelávania a zároveň máme najvyšší podiel ľudí, ktorí si myslia, že to nie je potrebné a zároveň nám tu hrozí automatizácia. Tu ale musí zohrať úlohu štát a zamestnávatelia. Preto aj EU mobilizuje Európsky sociálny fond, z ktorého pôjde významná časť na celoživotné vzdelávanie, preto EK tak poštuchávala Slovensko, aby si pripravilo národnú stratégiu, ktorá už je na svete. Potrebujeme mať jednoducho plán, potrebujeme mať nejaké aktivity a niekto môže mať také predstavy, že to vyrieši trh a nemá to so štátom nič spoločné. Jasné, že trh všeličo vie niečo vyriešiť, ale štát ma vstúpiť do situácie, keď je ťažká a situácia začína byť ťažká a bude ťažká v tom, že potrebujeme v priemysle konvertovať na zelenú technológiu a automatizácia tu je a bude sa stále zvyšovať. Samozrejme, môžeme počítať so starnutím obyvateľstva a nebudú k dispozícii na trhu práce. To sú všetko nejaké časti, ktoré treba dať do nejakých modelov a pozrieť sa, aký bude vývoj. Ale samozrejme digitalizácia a automatizácia nemusí nevyhnutne zrušiť všetky pracovné miesta, ona vytvorí nové, len ide o to, ako tých ľudí zo starých miest dostaneme na tie nové. To nie je také jednoduché, aby niekto kto robí roky nejakú prácu a zrazu má robiť inú prácu. Do toho je potrebné investovať.
Vy ste spomenuli zodpovednosť štátu a zamestnávateľov, čo je super, ale mne ta ešte chýba taká zodpovednosť nás jednotlivcov. Sú tu živnostníci, freelanceri.
To máte pravdu, lebo už vyše 40% je podiel pracujúcich, ktorí nepracujú na tých štandardných kontraktoch, ako sme ich poznali. Viac ako 40% ľudí v Európe pracuje na čiastočný úväzok, zamestnávajú sa sami a až 12% ľudí pracuje na platformách. A to sú tie miesta, kde bude treba veľmi inteligentne, inovatívne a experimentálne postupovať, ako týchto ľudí pokryť vzdelávaním alebo presmerovania niekam inam, lebo inak nám cez to sito prepadnú a ak tie kompetencie, ktoré majú v súčasnosti o 5 rokov nebudú potrebné, tak sa dostanú mimo pracovného trhu a bude to problém. Sú rôzne experimenty, napríklad s vouchermi alebo kontami na celoživotné vzdelávanie, ktoré sú pre každého človeka a výsledky sú aj pozitívne, ale sú tam aj rôzne zádrhele. Treba sa na to dívať inovatívne.
Máme tu taký kolotoč, že pokiaľ zmeníme školstvo od začiatku, tak snáď keď ľudia prídu na trh práce, tak budú flexibilnejší.
Hej, len ja si nie som istý, či máme toľko času, lebo toto čo popisujete je na 15 rokov a ja myslím, že tieto zmeny sú oveľa rýchlejšie. Ono je fajn meniť tieto veci systémovým a postupným spôsobom, ale my toľko času nemáme. My potrebujeme robiť aj intervencie aj v strede tohto teoretického dlhodobého cyklu, lebo inak budeme mať vážne problémy. Netreba ale vymýšľať koleso, ani teplú vodu. Slovensko nie je jediné, ktoré rieši takéto problémy, takže vyjdime von, je kopec príkladov, z ktorých sa vieme poučiť. Len v krajinách OECD máme desiatky príkladov, takže treba sa obrátiť a poučiť sa z nich a preniesť to na Slovensko.
Na záver nášho rozhovoru, človek s akými hodnotami/kompetenciami najlepšie prežije tieto zmeny. Aký by ten človek mal byť?
Tá odpoveď je EMCC, o ktorom sme už hovorili. Musíme byť viac empatický, musíme systémovo budovať empatiu, musíme byť viac všímavý, vedieť sa sústrediť, koncentrovať a potrebujeme toto ošetriť systémovo. Potrebujeme sa dívať kriticky. Ja keď som začínal moju vedeckú kariéru, tak môj mentor mi hovoril, že dívaj sa kriticky aj na to, čo je napísané aj v tom najlepšom vedeckom časopise vypublikované, aj to môže byť blbosť. A potrebujeme ešte budovať našu psychologickú odolnosť, to je kľúčová vec. Ak nebudeme psychicky odolní, tak v takom temnom scenári tu môžeme mať armádu zombíkov, ktorí nielen že nebudú mať možnosť pracovať, ale nebudú ani vedieť pracovať, nebudú môcť pracovať, lebo budú žiť v nejakom paralelnom svete vo virtuálnej realite, do ktorej nás tie technológie akoby tlačili, kde si sa mi budeme vedieť perfektne vymodelovať, aký chceme byť v ideáli, len v tom skutočnom svete nebudeme schopný prakticky fungovať. Takže toto potrebujeme mať na pamäti a každú voľnú kapacitu, či už vo vzdelávacom procese alebo aj každý sám budovať tú odolnosť. Už vieme, že treba chodiť do fitka a behať a cvičiť, aby sme udržali naše svaly v kondícii, tak toto isté potrebujeme robiť s našou psychikou, naším myslením, našou dušou. A ak nebudeme na to pripravení, tak sa nám to vypomstí.