V RescueRoom vás naučia zachrániť ľudský život zážitkom

Anka Kmecová stojí za projektom RescueRoom, kde učí prvú pomoc v realistických podmienkach. Učí ju tak, aby ste si ju naozaj zapamätali a vedeli použiť v núdzi. Projekt RescueRoom zaujal odborníkov aj verejnosť a získal rôzne ocenenia. Anke sme poskytli pri rozbehu jej nápadu poradenstvo a teší nás, že sme stáli pri zrode prospešného projektu. Viac o jej projekte si prečítate v rozhovore.

K čomu má slúžiť váš projekt? Zachraňuje ľudské životy?

Prvá pomoc sa učí preto, aby sme vedeli zareagovať a poskytnúť prvú pomoc a zachrániť tak ľudský život. Náš projekt slúži k tomu, aby sme ľudom ukázali, že sa  to môžu naučiť zaujímavou formou,  nielen dlhým, pasívnym, zväčša len teoretickým kurzom prvej pomoci. Ak po absolvovaní nášho workshopu len jeden spomedzi účastníkov zachráni v budúcnosti hoci len jeden ľudský život, má to zmysel. Učíme zachraňovať životy!

Naším cieľom je spraviť čo najrealistickejšie prostredie, ako v reálnej situácii. Vytvorili sme prostredie - rooms, podľa kde ľudia trávia najviac času.  A to napríklad pri vode  na pláži s pieskom, kde figurant je oblečený len v plavkách, ako v reálnom živote. Ďalej máme prostredie lyžiarskeho svahu so snehom z filmových ateliérov, kde je figurant oblečený v kompletnej lyžiarskej výbave s prilbou aj rukavicami. Pre tých, čo chodia na prechádzky či turistiku, sme pripravili prostredie lesa. Okrem spomenutých simulujeme aj prostredie detskej izbičky alebo staveniska či dielne. Pre prípad autonehody či zrazeného chodca alebo cyklistu, čoho môže byť ktokoľvek svedkom, máme prostredie cesty s krajnicou. Okrem simulácii prostredia naviac maskujeme aj zranenia, nakoľko som profesionálny maskér realistického znázornenia poranení (SFX make-up). Ľudia, ktorí absolvovali teoretický kurz si zapamätali minimum, a aj to ako teoretickú informáciu, ktorú nevedeli dať do praxe. Preto sme zvolili túto praktickú formu.

 

Vitálne funkcie pacienta merajú prístroje, ktoré pritom pípajú a blikajú a ukazujú sínusoidy. Ako ste začali s projektom RescueRoom? Čo bolo jeho impulzom?

Nebavilo ma na kurzoch z mojej strany stále hovoriť „predstavte si, že váš vedľa sediaci má zlomenú ruku“ a zo strany frekventantov kurzu počúvať „ale mne sa to nemôže stať, ja nikam nechodím“. Impulzom bolo práve to, že len zavolanie záchranky nie je poskytnutím prvej pomoci.  Práve úkony, čo treba urobiť a čo nie do príchodu záchranárov sú určujúce pre záchranu života. Učíme ľudí, ako zistiť stav vedomia, prítomnosť dýchania a krvný obeh. Nestačí zavolať na 155, ale najprv treba zistiť, čo sa stalo a v akom stave je pacient.

foto rescueroom CESTA outdoor.JPGZdroj: Archív Anna Kmecová

 

Aké ocenenia získal Váš projekt a čo bolo najväčším úspechom doteraz?

Vyhrali sme v hlasovaní poroty aj verejnosti v súťaži Social Impact Award 2019. Potom v 2020 JCI Slovak Univerzity Startup Cup 2020 a rôzne účasti v inkubátoroch, konzultácie mentorov, finančné a vecné ceny. Veľmi si vážim aj obed s EY podnikateľom roka alebo pozvanie od ministra školstva SR, s ktorými som mohla prebrať náš projekt. Úspechom nie je vyjadrenie prestíže, obrat, ani počet vyškolených. To, že sa podarilo realizovať samotnú myšlienku a uviesť ju do praxe, aby pomáhala pri záchrane životov, to je najväčší úspech.

 

,,Na začiatku som absolvovala Kurz podnikateľských zručností a využívala som konzultácie a poradenstvo. Potom aj Letnú školu. Práve tam som sa rozhodla prihlásiť do Akcelerátora. Prínosom pre posun môjho projektu k jeho realizovateľnosti bola aj účasť v tomto 4-mesačnom programe v Národnom podnikateľskom centre. Som rada, že komisiu môj nápad zaujal a stala som sa tak súčasťou Akcelerátora, kde som mala možnosť absolvovať odborné workshopy a iné podujatia zamerané na vstup do podnikania. Na začiatku som mala nápad - podnikateľský plán a vďaka konzultáciám s mentorom, počas ktorých sme riešili postupne jednotlivé kroky a možnosti uvedenia projektu do praxe, som sa posunula míľovými krokmi smerom k cieľu. Hodnotnou bola pre mňa aj spätná väzba od tak skúseného mentora.  Aj odborné poradenstvo s konzultantkou hodnotím veľmi pozitívne, keďže som s ňou riešila konkrétnu oblasť - marketingovú stratégiu pre moju službu.“ 

 

Pomer 30:2 je základné pravidlo pri poskytovaní prvej pomoci a vyjadruje počet stlačení hrudníka a počet vdychov. Je podobný pomer aj u ľudí, ktorí nevedia poskytnúť prvú pomoc k tým, ktorí prvú pomoc ovládajú? Je možné s tým niečo urobiť?

Nedovolím si odhadnúť pomer, ale môžeme to k tomu prirovnať. Preto sme sa rozhodli s projektom šíriť osvetu a informácie, organizovať prezentačné a edukačné podujatia, motivovať ľudí k účasti na kurzoch a workshopoch. Aj my máme viac komunikačných kanálov. RescueRoom máme pripavené v  2 verziách: indorovej - na našej kamennej pobočke, ktorú plánujeme čochvíľa otvoriť s 10 modelovými priestormi a outdoorvovej – v mobilnej verzii so stanom s 4 „rooms“, kde vieme prísť my za klientom na jeho akciu alebo iné organizované podujatie. Zároveň pripravujeme aj interaktívnu príručku prvej pomoci, blog, podcast a pod.

foto rescueroom LES outdoor.JPGZdroj: Archív Anna Kmecová

 

Heimlichov manéver alebo Gordonov úder sú medzinárodne známe postupy poskytnutia prvej pomoci pri dusení. Môže sa aj projekt RescueRoom stať medzinárodne uznávaným? V čom je jeho globálny potenciál?

Mimochodom, máme aj figurínu na nácvik práve týchto manévrov.  A práve o to ide. Ľudia si nezapamätajú názov, ale čo majú robiť v danej situácii. A to je aj náš cieľ,  aby si to skúsili na vlastnej koži, aj v pozícii záchranára, ale aj raneného, či pozorovateľa. Prakticky a zážitkom v simulovanom prostredí na modelovej situácii so všetkým, čo k tomu patrí. Je to aplikovateľný model aj pre výučbu predmetu prvá pomoc na zdravotníckych školách, či lekárskych fakultách, ktoré sme už oslovili, ale aj ako tréningová učebňa pre záchranárov. Taktiež si to vieme predstaviť ako franšízu s pobočkou napr. v každom krajskom meste pre edukácie prvej pomoci. A globálny potenciál projektu? Veríme, že áno, ale radi by sme začať prv na plné obrátky doma.

 

Niekoľko rokov robí dobrú prácu v oblasti propagácie a popularizácie prvej pomoci Michal Kubovčík alias SEPRP OŽIVIČ. Jeho sedliacka prvá pomoc púta pozornosť aj u teenagerov. Máte ambície aj vy osloviť túto vekovú kategóriu svojím projektom?

Áno, s Miškom sa poznáme osobne a odvádza perfektnú prácu. Tvorí videá, ktorými som nadšená a náležite ich aj propagujem. Sú veľmi zaujímavé a poučné, nielen pre teenagerov. Je potrebné už v mladom veku  začať s edukáciou, preto plánujeme osloviť s naším projektom aj školy a zaoberať sa touto vekovou kategóriou. Ale naopak aj seniormi alebo marginalizovanými skupinami.

 

Nie pri každej prvej pomoci sa podarí zachrániť ľudský život, ale napriek tomu je to najúspešnejší spôsob záchrany života. Aká motivácia dokáže zachrániť váš projekt?

Máme plán aktivít na pár rokov dopredu. Nie je to jednorazová aktivita typu podarí sa / nepodarí sa. Robím, čo ma baví a napĺňa, je to moja práca, ale aj záľuba a obetujem tomuto snu všetok môj voľný čas. Hľadám nadšencov pre túto aktivitu v radoch zdravotníkov, ale aj ľudí, ktorí sa potrebujú prvú pomoc naučiť. Som presvedčená o tom, že táto výuka prvej pomoci zážitkom, kde prispôsobujeme obsah požadovanej situácii a publiku, je oveľa vhodnejšia, ako doteraz existujúce teoretické formy kurzov prvej pomoci. Čo sa týka širokej verejnosti, niekedy postačuje len malý impulz alebo náznak záujmu a ľudí to môže zaujať a vtiahnuť do deja. Chceme zmeniť „musím“ a „neviem“ na „chcem“ a „viem“.