Priekopníci na trhu s tofu - Alfa Bio

Patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku máme. Keď sa povie tofu, určite sa aj vám vybavia výrobky firmy Alfa Bio: LUNTER Tofu, Tofu nátierky a mnoho ďalších výrobkov z tofu. Úspešnú rodinnú firmu, ktorú pred tridsiatimi rokmi založil Ján Lunter, dnes v pozícii výkonného riaditeľa vedie jeho syn JURAJ LUNTER.

Určite patríte k najznámejším, možno aj najväčším a veľmi úspešným rodinným firmám na Slovensku. Aké je rodinné zastúpenie rodiny Lunterovcov vo firme?

Ja v Alfa Bio pracujem už pätnásť rokov. Pred ôsmimi rokmi do firmy vstúpil aj môj brat Jakub. Ja pôsobím na pozícii CEO (Chief Executive Officer, pozn. red.), Jakub ako Business Development Director.

Odkedy zastávate post výkonného riaditeľa a akou cestou ste vo firme prešli?

Som s ňou spätý od detstva, keď sa môj otec rozhodol v našom rodinnom dome, nad mojou detskou izbou, vybudovať firmu. Odmalička som v nej pomáhal. Po škole som napríklad zváral vrecká s prvým tofu. V Alfa Bio som sa naplno zamestnal po návrate z Austrálie v roku 2005. Najskôr som robil asistenta technického riaditeľa, postupne som prešiel technickým úsekom, obchodným úsekom, financiami. Až som v roku 2013 skončil na pozícii výkonného riaditeľa.

Chceli ste rozvíjať firmu odmala? Pracovať v nej? Alebo ste mali pôvodne iné plány?

Mal som, samozrejme, iné plány. So súrodencami sme chceli ísť vlastnou cestou. Bol to však skôr taký detský rozmar. Otec nám vždy hádzal akési „laso“, aby nás do firmy pritiahol. A to sa mu aj podarilo. V začiatkoch som si chcel od firmy držať určitý odstup. Aj preto som začal pracovať na živnosť. Postupne sa však situácia vyvinula inak. Dnes som rád, že v Alfa Bio pracujem a ďalej firmu vediem a rozvíjam.

Nejaký čas ste strávili aj v Austrálii. Čo ste tam robili?

Bol som tam dva roky. Chcel som sa osamostatniť, ísť po škole na chvíľu niekam mimo Slovenska a Austrália sa mi zdala dostatočne ďaleko. Zo začiatku som mal cieľ zdokonaliť sa v angličtine. Popritom som študoval na King’s College, kde som sa prihlásil na odbor Business marketing. Pôvodne som uvažoval, že tam zostanem aj po škole. Otec však spúšťal nový projekt, ktorým chcel preniesť výrobu do Kolumbie v USA, a ja som tam mal mať na starosti technológiu. Keď som sa vrátil na Slovensko, ten projekt postupne padol. No ja som sa už do Austrálie nevrátil. Určite mi však pobyt tam dal veľmi veľa.

Nech to ostane v rodine

Firmu zakladal váš otec Ján (na snímke). Ako ste ho vnímali ako podnikateľa?

Otec sa začal venovať zdravej strave a samotnému tofu v 80. rokoch minulého storočia, keď sa v našej rodine vyskytli vážnejšie zdravotné problémy. Jeho rozhodnutie v prvej fáze nebolo o podnikaní, bolo o zdraví otcovej mamy. Celkom prirodzene videl súvis zdravia so stravovacími návykmi a objavil tofu. Ja som to vtedy ešte veľmi nevnímal, hoci som vedel, že otec tofu doslova pripravuje doma v hrnci.

A neskôr?

Neskôr som ho vnímal ako človeka, ktorý dáva práci maximum a zároveň robí niečo netradičné. Ani moji spolužiaci nevedeli, o čo ide, keď som v škole povedal, že vyrábame tofu. Vždy som musel vysvetľovať, čo to vlastne je. Bolo okolo toho veľa otázok. Otca som vždy vnímal predovšetkým ako vizionára. Ako človeka, ktorý začal vyrábať tofu v čase, keď ešte ani zďaleka nebolo populárne. Veril svojej vízii od začiatku, pracoval na nej od rána do večera. Aj keď firma sídlila priamo v našom dome, venoval sa jej každú voľnú chvíľu. Myslel na prácu dokonca aj na dovolenke.

Dokážete ho vnímať aj ako kolegu?

Nie. Je to jednoducho prirodzená autorita a otec, ktorý ma veľa naučil. Rozprával som sa s ním o problémoch, ktorými som prechádzal, a on mi ich pomáhal riešiť. Bol som mu vďačný, že mám voľnú ruku a nechal ma aj popáliť sa. Bola to výborná škola.

Ako sa vám v minulosti páčilo jeho priekopnícke podnikanie?

S odstupom času som si čoraz viac uvedomoval, čo sa vlastne otcovi podarilo. Aké náročné bolo vybudovať takýto podnik. Odkedy som vstúpil do firmy, považujem to dokonca za malý zázrak. Keď otec začínal tofu vyrábať, trh v podstate neexistoval. Na Slovensku o ňom takmer nikto nevedel. Bolo to všetko veľmi netradičné, tofu sa vozilo v prívesnom vozíku, a hoci boli rôzne spôsoby, ako sa dostať na trh, nebolo to vôbec jednoduché. Otec musel živiť rodinu, popri tom mal niekoľkokrát zaúverovaný dom a nás doma nebolo málo. Štyria chlapci, neskôr pribudli ešte dve dievčatá. Pri tom všetkom si otec zobral na krk firmu s produktom, ktorý nikto nepoznal. Aj dnes stále obdivujem, čo vytvoril a dokázal.

Aké sú podľa vás najväčšie benefity rodinného podnikania?

Najväčším plusom je určite skutočnosť, že človek v biznise nie je sám. Sme spolu viacerí z rodiny, čo je aj v takýchto časoch, keď prichádzajú i ťažšie situácie, výhodou. Problémy neležia na pleciach jedného človeka. Rozprávame sa o nich, riešime ich spoločne. Ďalším významným benefitom je dôvera. Veríme si a vieme, že sa môžeme o seba oprieť. Vďaka tomu sú naše rozhodnutia veľmi rýchle. Uvedomujeme si, že budujeme čosi, čo je naše.

Vnímate aj nejaké negatíva takéhoto typu podnikania?

Samozrejme, existujú aj nevýhody. Napríklad to, že občas sa názory nestretnú, a potom sa nezhody prenášajú aj do rodiny. Ak by sme spolu nepracovali v jednej firme, určite by sa tak nestalo.

Chceli by ste, aby aj vaše deti, prípadne deti vašich súrodencov pôsobili vo firme? Sú už nejaké náznaky, že do hry by mohla vstúpiť aj tretia generácia Lunterovcov?

Ťažko povedať, deti sú ešte pomerne malé. Navyše ďalšia lunterovská generácia bude široká. Kým deti dospejú, ich možnosti budú niekde inde, ako boli tie naše. Aj vzťah k firme bude odlišný. My sme s ňou žili od začiatku pod jednou strechou. Moja druhá mama bola sekretárka a výrobná linka bola priamo u nás doma. Toto už naša tretia generácia nezažije. Myslím však, že budú vedieť čerpať benefity z rodinného podnikania. Ktovie, niekto môže skončiť aj priamo vo firme. To už však bude celkom iný príbeh.

Akú radu by ste dali svojim potomkom pri prípadnom preberaní rodinného žezla firmy?

Najdôležitejšie je podľa mňa vytvoriť si rodinnú radu a pravidlá, ako bude rodina fungovať. Ak je potomkov viac, ako v našom prípade, je hlavné nastaviť si pravidlá jasne a stabilne. Každý z nás má nejaké očakávania a vlastnú víziu, kadiaľ ísť. Veľa rodinných firiem generačnú výmenu neprežije, pretože sa nedokážu dohodnúť. Nemajú nastavené postupy, ako rôzne situácie vo firme riešiť.

Čo je kľúčom k úspešnej rodinnej firme?

Inovácie. Práve tie umožňujú byť výnimočný v segmente, v ktorom firma pôsobí. Myslím si, že priekopníctvo bolo späté s našou firmou vždy. Platí to aj teraz. Dnes v Európe pôsobí veľa výrobcov tofu, no práve my neprestajne prichádzame s inováciami a darí sa nám zdolávať aj väčšiu konkurenciu.

O spolupráci so Slovak Business Agency

Prihlásili ste sa do poslednej zverejnenej výzvy v schéme podpory rodinného podnikania, ktorú vyhlasuje Slovak Business Agency. Prečo?

Nie sme experti na všetko. Ak sa potrebujeme poradiť, vždy sa snažíme hľadať odborníkov. Preto sme kontaktovali SBA, aby sme sa pohli o krok vpred. Naša firma sa stáva medzinárodnou, je stále väčšia a väčšia, čakajú nás nové výzvy. Potrebujeme sa posúvať vpred.

Aké témy ste s expertmi NPC na rodinné podnikanie riešili? Naplnilo to vaše očakávanie?

Vždy je priestor na zlepšenia. Zaujímalo nás napríklad, ako riešiť generačné prechody, jednak čo sa týka rodinnej rady a majetkov, ale aj to, ako čo najlepšie zabezpečiť, aby firma prežila ďalšie generácie. Už pri tretej generácii totiž vzniká riziko, že sa majetok rozdelí a skomplikuje sa jeho riadenie. S expertmi sme absolvovali aj bežné školenia, ako sú softskills a manažérske zručnosti.

Čo je výsledkom spolupráce?

Jasnejšia vízia. Otázky, v ktorých sme nemali jasno, dnes máme vyriešené a vieme, ako k nim pristupovať. Či už sú to majetkové témy, alebo tipy, ako efektívne fungovať ako rodinný podnik. Získali sme aj ďalšie zručnosti, ktoré nám umožňujú firmu lepšie riadiť.

Odporučili by ste podobný krok aj iným firmám?

Spoluprácu s odborníkmi odporúčam každému. Myslím si, že školstvo na Slovensku nie je na dostatočnej úrovni, preto potrebujeme externé zdroje, aby nás vzdelávali a posúvali rodinné firmy vpred. Dokážu tak lepšie konkurovať podnikom v celej Európe, kde je úroveň vzdelania a prípravy budúcich manažérov, najmä vo vyspelých krajinách, na vyššej úrovni. Väčšie firmy a nadnárodné korporácie majú väčšinou tú výhodu, že majú vytvorené štruktúry a jasne zadefinované a opísané procesy na takej úrovni, že zamestnanec hneď pri nástupe vie, čo sa od neho očakáva. Naopak, rodinná firma z našich regiónov to musí vytvárať postupne. Ak vzdelanie v tejto oblasti nie je dostatočné, fungujú firmy na základe pocitov, teda spôsobom pokus – omyl. To však môže firmu stáť nemalé finančné prostriedky. Alebo ju aj položiť.

Úspechy a plány

V koľkých krajinách sveta predávate výrobky a aké tam máte postavenie?

Ich počet stále rastie. V roku 2021 nás zákazníci nájdu v 28 európskych krajinách. Jednoznačnými lídrami sme, samozrejme, u nás doma na Slovensku. Veľmi sa nám darí aj v Česku, kde pôsobíme od roku 2013. Stále si tu držíme prvenstvo, z čoho sa veľmi teším, pretože konkurenčných výrobcov je veľa. Ďalšou zaujímavou krajinou je Poľsko, kde sa, verím, čochvíľa staneme lídrom, pričom bojujeme s veľkou konkurenciou. Postupne sa rozvíjame aj v Maďarsku. Dôležitou krajinou je pre nás Nemecko. Podarilo sa nám tam preraziť, hoci to vôbec nebolo ľahké. Že sme presvedčili veľké nemecké reťazce o výnimočnosti nášho tofu, o kvalite našich výrobkov, ktorú vieme garantovať, a o našej schopnosti plniť a dodávať v stanovenom čase veľké množstvá s nemeckou presnosťou, považujem za takú našu zlatú medailu. Nakoniec, naša výroba prešla veľkým množstvom auditov zahraničných reťazcov a medzinárodne uznávaných certifikácií vyžadovaných silnými obchodnými partnermi.

Aké ťažké je pre slovenskú firmu bojovať s medzinárodnou konkurenciou? Čo je kľúčom k úspechu?

Kvalita a flexibilita. Máme výhodu, že nie sme – obrazne povedané – veľká zaoceánska loď, ktorou sú veľké nadnárodné korporácie. Alfa Bio by som skôr prirovnal k rýchlemu motorovému člnu, ktorý dokáže okamžite meniť kurz. Schopnosť rýchlo reagovať na zmeny na trhoch je naša hlavná konkurenčná výhoda.

Ako sa zmenili chute ľudí, ich návyky a prístup k zdravšej strave počas existencie firmy?

Otec firmu vybudoval na myšlienke zmeniť stravovacie návyky. Sústredili sme sa predovšetkým na to, že rastlinná strava je zdraviu prospešnejšia, a postavili sme na tom náš marketing a rozvoj. Neskôr sme sa, vďaka spolupráci s profesionálmi, výraznejšie zamerali na rôzne chute, ktoré môže mať tofu, čo si zákazníci pochvaľujú. Samozrejme, že vplyv na zdravie je pre nás stále priorita. Za posledné roky evidujeme zmenu najmä u mladých ľudí. Okrem svojho zdravia sa už zaujímajú aj o práva zvierat a ekológiu. Na jednom hektári vypestujete oveľa viac rastlinných bielkovín ako pri chove dobytka alebo pri živočíšnej výrobe. Preto má rastlinná strava oveľa menší vplyv na planétu a životné prostredie. Vo svete, no aj u nás, sa každé dva roky zdvojnásobuje podiel ľudí, ktorí sa prirodzene zameriavajú na rastlinnú stravu.

Aké nové výrobky ste v poslednom čase uviedli na trh a čo máte vo výhľade?

Sme inovatívna firma. Posledné roky sa doslova roztrhlo vrece s inováciami. Tvoria až tridsať percent nášho čistého výnosu z predaja. Najväčšou bariérou nových zákazníkov je, že si nevedia tofu sami pripraviť. Aj preto vyvíjame nové typy ochuteného tofu, ktoré tieto bariéry úspešne odstraňujú. Ochutené tofu nám odhalilo veľký potenciál v celoeurópskom meradle. Ďalšou úspešnou inováciou a novinkou je rozšírenie portfólia o nový produktový rad hotových jedál. Práve ich výrobu sme sa snažili maximálne urýchliť v čase, keď sa u nás začala pandémia. Ľudia sa začali stravovať doma. Nie každý má čas pripravovať si každodenne plnohodnotné jedlo. Ľudia tak začali siahať po našich LUNTER Hotových jedlách a veľmi rýchlo si ich obľúbili. Niektoré recepty sme pritom mali aj desať rokov v zásuvke. Ďalšie sme odskúšali a doladili na Pohode, kde sme každoročne pôsobili, iné boli celkom nové. Bola to kombinácia viacerých vstupov. Dôležitou inováciou bolo aj začatie novej paralelnej výroby z biosóje pre náročnejších zákazníkov, ktorí si vyžadujú biokvalitu. Takáto výroba si žiada dve oddelené výrobné cesty – od násypníka bôbov biosóje až po dokončenie samotnej výroby.

Prienik do gastrosegmentu

Pred necelými tromi rokmi firma vstúpila na neprebádanú cestu. Do gastrosektora. Prečo a s akým konceptom?

Ten koncept ani zďaleka nie je nový. Je s firmou spätý už od jej začiatkov. Vznikol veľmi prirodzene. Najväčší problém, ktorý otec pri výrobe tofu riešil, bol, že ho ľudia nepoznali. Nevedeli, ako chutí a ako si ho pripraviť doma. Preto sa rozhodol v roku 1992 založiť priamo v Banskej Bystrici reštauráciu. Bola prvá vegetariánska na Slovensku. Otec sa jej, prirodzene, nemohol venovať naplno, keďže hlavný biznis bolo tofu a nátierky z neho. Preto neskôr reštauráciu prenajal. Bola síce pod našou značkou, ale služby zabezpečoval niekto iný. S mojím návratom do firmy sme reštauráciu prebrali naspäť do našich rúk. Mojou víziou bolo, že vybudujeme úspešnú reštauráciu v Banskej Bystrici. To sa nám aj podarilo a dnes je známa ako LUNTER Bistro. Môj brat Jakub Lunter zase prišiel s nápadom na franšízu. V spolupráci s Romanom Kóňom sme pripravili koncept a prvou lastovičkou bolo LUNTER Bistro v Bratislave.

Ujalo sa?

Tržby aj počet zákazníkov narastali. Ponúkali sme atraktívne jedlá, stopercentne rastlinné. S pozitívnymi ohlasmi sme sa stretli okamžite. Mali sme aj niekoľko ponúk na rozvíjanie franšízy ďalej. Nakoniec sme sa však rozhodli, keďže koncept bistra bol len v úvodnej etape, že kým neprejde počiatočnými fázami fungovania, nebudeme franšízu ponúkať.

Plánujete koncept ďalej rozvíjať, ak koronakríza povolí?

S príchodom korony a zistením, že – rovnako ako otec – aktuálne nemáme energiu, aby sme sa tomuto konceptu dostatočne a naplno venovali, sme projekt uzavreli. Momentálne neuvažujeme o jeho rozvíjaní v rámci Slovenska. Chceme sa sústrediť najmä na rozvoj predaja našich výrobkov, ako je tofu a výrobky z neho, napríklad LUNTER Tofu nátierky či LUNTER Hotové jedlá.

Kde vidíte firmu o pár rokov?

Dúfam, že Alfa Bio bude patriť medzi najväčšie potravinárske firmy na Slovensku. Verím, že sa nám to podarí. Považujem nás za taký malý slovenský fenomén, neviem totiž o tom, že by nejaká podobná firma pôsobila v toľkých krajinách ako my. A hoci sa tržby ešte nedajú porovnávať s tými najväčšími potravinárskymi spoločnosťami, myslím si, že sa nám darí. Tento rok máme dokonca naplánovaný až 40-percentný rast. Prvé mesiace zatiaľ vyzerajú optimisticky.

Prokop Slováček

Foto: archív Alfa Bio