Ako je slovenský vzdelávací systém pripravený na priemyselnú revolúciu?
Štvrtá priemyselná revolúcia (tzv. Priemysel 4.0) sa stáva realitou. Už v súčasnosti sú badateľné tendencie, ktoré prebiehajúca pandémia ešte urýchlila. Vzdelávanie ako i práca sú čoraz viac digitalizované a prvky digitalizácie nájdeme už v každej profesii.
V podnikateľskej praxi dochádza k zapojeniu prvkov internetu vecí, internetu služieb, či napríklad práce s Veľkými dátami, tzv. Big data. Automatizáciou priemyslu sa predpokladá zánik približne 40 % tradičných povolaní na Slovensku.
V súlade s uplatnením prvkov Priemyslu 4.0 naprieč odvetviami národného hospodárstva sa postupne menia aj požiadavky na kvalifikáciu, vedomosti a zručnosti zamestnancov. V súvislosti s vyššie spomenutou transformáciou trhu práce budú v budúcnosti na pracovnú silu v nových podnikových podmienkach kladené nové požiadavky. Predpokladá sa najmä nutnosť vzdelávať sa v oblasti IT, analýzy dát, schopnosť pracovať s modernými technológiami, ale na zamestnancov a podnikateľov rastú aj požiadavky v oblasti tzv. mäkkých zručností, ako napríklad analytické myslenie, aktívne vzdelávanie, schopnosť komplexného riešenia problémov, kreativita či líderstvo.
Všetky tieto aspekty už vytvárajú a v budúcnosti vytvoria ešte väčší tlak na školstvo, ktoré sa bude musieť výzvam prispôsobiť. Ukazuje sa, že slovenské školstvo je na prichádzajúcu zmenu pomerne málo pripravené. Svedčia o tom klesajúce výsledky v medzinárodných hodnoteniach (napríklad v hodnotení PISA), ale i hodnotenie informatickej gramotnosti mladých ľudí. Zamestnávatelia potrebujú pracovnú silu, ktorá bude vysoko adaptabilná na nové podmienky. Dôležitosť naberajú tzv. mäkké zručnosti. Slovenské školstvo je však stále zamerané skôr na memorovanie obsahu.
Do značnej miery je problémom aj značná preregulovanosť školstva, ktorá začína už reguláciou obsahu vzdelávania. Vzdelávacie štandardy, ktoré nahradili učebné osnovy, sú v mnohom príliš podrobné a znemožňujú zavádzať dostatočne inovatívne spôsoby výučby. V oblasti obsahu vzdelávania je však zrejmý trend, ktorý v posledných rokoch ponecháva viac slobody na učiteľov a školy. Napriek týmto trendom v systéme ostávajú prvky centralizácie (najmä v oblasti direktívneho riadenia zvrchu v oblasti výučby, nariadenia o rozmeroch školského nábytku, nariadeného trvania hodín, dĺžky trvania a poradia prestávok a pod.). Niektoré z nich má ambíciu riešiť novela školského zákona a súvisiaca novela príslušných vyhlášok.
Na základe analýzy aj na Slovensku existujú školy, ktoré sú inovatívne najmä v tom zmysle, že učia modernejšími metódami, sú vybavené dostatočným materiálnym vybavením a v prípade stredných škôl spolupracujú so zamestnávateľmi. Niektoré z nich tiež volia individuálny prístup k žiakom a vo viacerých aspektoch môžu poslúžiť ako pozitívny príklad pre ďalšie školy na Slovensku.
Systém hodnotenia študentov, tak ako je nastavený na Slovensku, nepodporuje získavanie spätnej väzby. Učiteľ by mal byť viac mentorom ako učiteľom v ponímaní nových poznatkov, ale na to nie sú vytvorené legislatívne podmienky. Stále medzi najdôležitejšie patrí klasické známkovanie, aj keď už už začína byť trendom slovné hodnotenie žiaka.
V súvislosti s vyššie uvedeným je tiež problematické vzdelávanie učiteľov, pričom legislatívne požiadavky na učiteľov sú pomerne striktné. Získavať odborníkov z praxe na výučbu nie je jednoduché nielen z dôvodu nižších platov v školstve, ale i z dôvodu veľkých kvalifikačných predpokladov, ktoré musia splniť. Súčasné legislatívne nastavenie umožňuje pedagógom zvýšiť si pedagogickú kompetenciu. V niektorých prípadoch však v tomto vzdelávaní môže zlyhať aj implementácia a prioritná motivácia učiteľov nemusí smerovať k zvyšovaniu pedagogickej erudície, ale skôr je motiváciou možné zvýšenie platového ohodnotenia.
Pandémia mala nepochybne negatívny vplyv na slovenský vzdelávací systém. Aj napriek tomu sa však podarilo v prípade pandémie zrýchliť niektoré trendy, ako sú napríklad digitalizácia obsahu vzdelávania. Rovnako dôležité sú aj iné projekty, ktoré sa v súčasnosti aplikujú v školstve, ako napríklad projekt IT akadémie, duálneho vzdelávania a pod.
Zdroj: www.monitoringmsp.sk