Výročná konferencia 2026: Hodnotenie podnikateľského prostredia na Slovensku

V rámci prvého bloku konferencie boli predstavené kľúčové zistenia zo Správy o stave MSP v SR, ktoré poukazujú na viaceré trendy. Ide najmä o medziročný pokles počtu aktívnych MSP o 2,04 %, ako aj zmenu štruktúry vznikajúcich a zanikajúcich MSP, ktorá súvisí najmä so zmenami v hospodárskej politike štátu. 

Po prvýkrát za viac ako desať rokov zároveň došlo k situácii, keď počet vzniknutých živností bol nižší ako počet zaniknutých. Významným faktorom zostáva aj nestabilné legislatívne prostredie pre MSP s viac ako 30 novelizáciami ročne v 11 kľúčových zákonoch týkajúcich sa podnikania.

V nadväznosti na hodnotenie podnikateľského prostredia na Slovensku bola pozornosť upriamená aj na vývoj legislatívy EÚ a jej vplyv na podnikanie MSP. Rok 2025 bol charakteristický zmenou prístupu EÚ k regulácií. 

Väčší dôraz sa začal klásť na znižovanie byrokracie a snahu urobiť podnikanie v Európe jednoduchšie, rýchlejšie a predvídateľnejšie. V priebehu roka 2025 bolo v rámci Európskeho parlamentu predstavených až 375 návrhov, z toho takmer 18 % sa týkalo podnikateľského prostredia. 

Osobitná pozornosť bola venovaná legislatívnemu balíku Omnibus a dôležitým krokom bolo aj schválenie tzv. stop-the-clock smernice, ktorá odložila časť povinností podľa CSRD a CSDDD a dala firmám viac času na prípravu. Dôležitý pohľad prinášajú aj samotní podnikatelia, ktorí hodnotia kvalitu podnikateľského prostredia na základe vlastnej skúsenosti. 

Výsledky z realizovaných prieskumov za rok 2025 poukazujú na prehlbujúcu sa nespokojnosť s podmienkami na podnikanie. Za najvýznamnejšie prekážky podnikatelia označujú najmä:

• vysoké daňovo-odvodové zaťaženie,
• vysokú infláciu,
• nestabilitu a nejednoznačnosť právnych predpisov,
• ako aj administratívnu záťaž a vývoj cien energií.

V oblasti financovania sa ukazuje, že viac ako polovica MSP nevyužíva externé zdroje financovania, pričom za hlavnú bariéru využívania bankových úverov považujú vysoké úrokové miery. Významným zistením je nízke využívanie verejnej podpory podnikania, ktorú využíva len 13 % MSP.

Záver prvého bloku Výročnej konferencie bol venovaný hodnoteniu podnikateľského prostredia na Slovensku prostredníctvom medzinárodného projektu GEM, najvýznamnejšej svetovej štúdií o podnikaní a jeho dynamike. Slovensko je do tohto projektu zapojené už 15 rokov, čo umožňuje sledovať vývoj podnikateľského prostredia v dlhodobom horizonte a porovnávať jeho kvalitu s ostatnými krajinami na globálnej úrovni.  

Zistenia poukazujú na relatívne nízke spoločenské povedomie o podnikaní, ktoré je v poslednom roku spojené so strachom zo zlyhania. Slovensko síce vykazuje skôr vysokú mieru počiatočnej podnikateľskej aktivity, tá je však vo veľkej miere motivovaná prevažnou potrebou zabezpečiť si živobytie než využitím podnikateľských príležitostí. 

Zároveň sa potvrdzuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku je dlhodobo vnímané ako problematické. Pozitívnym zistením však je, že Slovensko patrí k 18 krajinám, kde viac ako 30 % nových podnikateľov spĺňa kritérium orientácie na udržateľnosť.

V rámci druhého bloku konferencie bola pozornosť venovaná prezentácií špecifických analýz podnikateľského prostredia. Jednou z predstavených bola Analýza možnosti predaja voľnopredajných liekov mimo lekární, kde boli identifikované prínosy ako aj náklady spojené s liberalizáciou. 

Diskusia poukázala na to, že voľnejší predaj by mohol prispieť k zvýšeniu dostupnosti liekov a posilneniu konkurencie, no zároveň prináša aj isté riziká spojené so samoliečbou a možným oslabením menších lekární. Pozornosť v rámci konferencie bola venovaná aj dopadom konsolidačných opatrení, najmä zavedeniu dane z finančných transakcií a opätovnému zavedeniu minimálnej dane pre právnické osoby. 

Zistenia poukázali na to, že tieto opatrenia prinášajú zvýšené finančné aj administratívne zaťaženie pre podnikateľské subjekty, pričom najvýraznejšie dopady sú pozorované pri malých a stredných podnikoch. Ďalšou významnou témou konferencie, ktorá sa čoraz viac dostáva do popredia, bola možnosť zavedenia 4-dňového pracovného týždňa v podmienkach SR. 

Zahraničné skúseností naznačujú, že štvordňový pracovný týždeň môže viesť k vyššej spokojnosti zamestnancov, zníženiu fluktuácie a pri vhodnom nastavení aj k zvýšeniu produktivity. Analýza však neodporúča jeho plošné zavedenie v podmienkach SR a poukazuje skôr na potrebu dobrovoľného testovania a individuálneho prístupu zo strany podnikov.

Záver konferencie bol venovaný téme možnosti financovania MSP prostredníctvom rizikového kapitálu v regióne V4. Diskusia poukázala na to, že prístup ku kapitálu je kľúčový najmä pre inovatívne a rastové firmy, pričom Slovensko v tejto oblasti stále zaostáva. Zdôraznená bola aj dôležitá úloha univerzít a vedeckých centier, ktoré predstavujú významný zdroj inovácií, no ich potenciál nie je v dostatočnej miere prepojený s podnikateľským prostredím. 

Ďakujeme všetkým účastníkom konferencie za ich aktívnu účasť, odborné príspevky aj podnetnú diskusiu. Veríme, že aj vďaka tejto konferencií sa podarí posilniť dialóg medzi odbornou verejnosťou, podnikateľmi a tvorcami politík. 

Táto aktivita sa organizovala v rámci Národného projektu Horizontálna podpora malého a stredného podnikania spolufinancovaného Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.