Zodpovednosť manžela za podnikanie druhého manžela

Z tohto potom vyplýva, že podnikateľ síce podniká na vlastnú zodpovednosť, ako uvádza predmetný zákon, ale aj tá skutočnosť, že v prípade podnikania na seba preberá určité riziká, ktoré s ním súvisia a následky z neúspešného hospodárenia v podnikaní následne nepostihnú len jeho, ale i osobu, ktorá je s ním v manželskom zväzku s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môžete zrušiť

Pojem bezpodielového vlastníctva definuje Občiansky zákonník nasledovne: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

SÚDNOU CESTOU

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov teda vzniká automaticky okamihom uzatvorenia manželstva. Zákon však umožňuje zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte za trvania manželstva, a to súdnou cestou, pričom jedným z dôvodov takéhoto rozhodnutia môže byť podnikanie druhého manžela, resp. také jeho podnikanie, ktoré by vážnym spôsobom ohrozovalo spoločný majetok manželov.

Predmetnú možnosť jasne definuje Občiansky zákonník nasledovne: „Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich“. („Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.“).  

V takomto konaní súd zisťuje, či jeden z manželov (prípadne obaja) získal oprávnenie na podnikanie a či návrh podala oprávnená osoba. Ak sú tieto podmienky splnené, súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zruší, pričom predmetom vysporiadania bude všetok spoločný majetok manželov nadobudnutý do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V prípade, že však jeden z manželov podniká pri pretrvávaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ručí za svoje podnikanie v zákonom určenej miere v podstate každý z manželov.

NOTÁRSKOU ZÁPISNICOU

Nie je to ale len súd, ktorý môže rozhodnúť o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, ak by sa manželia sami dohodli na rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo v prípade, že si vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva, možno tak urobiť formou notárskej zápisnice, pričom si však treba plne uvedomiť tú skutočnosť, že takáto dohoda má právne účinky voči tretím osobám len v tom prípade, ak o nej tieto boli informované. A teda podnikateľ by mal oboznámiť svojich obchodných partnerov s tou skutočnosťou, že došlo k takémuto rozdeleniu, a že za záväzky vzniknuté jeho podnikaním ručí len svojím podielom na majetku.

Ručíte podľa formy podnikania

Mieru zodpovednosti v podnikaní a ručenia vlastným majetkom rozlišujú právne normy na základe jednotlivých typov podnikania. Napríklad pri tzv. živnostenskom podnikaní ručí podnikateľ za svoju činnosť celým svojím majetkom, a teda celým bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov.

Na rozdiel od tohto prípadu pri založení tzv. kapitálových obchodných spoločností, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným („s.r.o.“) dochádza k ručeniu len do určitej výšky tzv. nesplateného vkladu spoločníka, zapísaného v obchodnom registri. Je však potrebné poznamenať, že nielen spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu spoločníka, ale ručí za ne celým svojim majetkom aj spoločnosť samotná, a teda pri neúspešnosti podnikania neprídu manželia len o časť nesplateného vkladu, ale aj o investície, ktoré vynaložili.

Ručenie sa dedí

Práve z vyššie uvedených dôvodov je teda potrebné riadne si zvážiť úmysel podnikať, v akom odvetví, za akých investícií a s akými obchodnými skúsenosťami a schopnosťami. Zodpovednosť rodiny za podnikanie jedného z manželov totiž neskončí ani smrťou podnikajúceho manžela. V tomto prípade prichádza k dedeniu, pričom predmetom dedenia nie sú len financie na účtoch a majetok jedného z manželov, ale aj jeho dlhy vzniknuté v súvislosti s podnikaním.

Pozostalí sa teda dostanú do situácie, kedy budú musieť vážne zvažovať, či takého dedičstvom príjmu, alebo ho odmietnu. Prijatím dedičstva by na seba prevzali dlhy zosnulého, ktoré by následne museli splácať a na pokrytie ktorých by nemusel postačovať kreditný majetok po zosnulom.

V prípade odmietnutia dedičstva zákon ustanovuje pevné a nemenné pravidlo, a síce že: „k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva“. Zákon teda jasne stanovuje, že odmietnuť možno len celé dedičstvo, a teda nielen časť predstavujúcu dlhy zosnulého.

Odmietnutím dedičstva teda dôjde k tomu, že síce nebudete musieť znášať dlhy po zosnulom, ale ani nenadobudnete majetok, resp. podiel na majetku, ktorý mu patril. V tomto prípade Vám už nepomôže ani rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva, a teda za života podnikajúceho manžela.

Pre lepšie pochopenie celej problematiky uvádzame príklad:

Manželia uzatvorili manželstvo a teda vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas manželstva nadobudli do vlastníctva   rodinný dom. Jeden z manželov začal podnikať ako živnostník, a teda ručil za svoje podnikanie celým majetkom manželov.   Podnikajúcemu manželovi sa v podnikaní nedarilo, zadlžil sa a zomrel. V rámci dedenia by teda došlo k rozdeleniu ich spoločného majetku, a teda rodinného domu na 2 polovice, z ktorých jedna by zostala pozostalému manželovi a druhá by sa stala predmetom dedenia (dedil by pozostalý manžel a deti, každý rovným dielom). Predmetom dedičstva by sa teda stala polovica rodinného domu a dlhy zosnulého manžela. Keďže zákon umožňuje dediť len v rámci pravidla „všetko alebo nič“, mal by pozostalý manžel dve možnosti. Ak by dedičstvo prijal, získal by do svojho vlastníctva prislúchajúcu časť rodinného domu, ale súčasne by na seba prevzal splácanie dlhov z podnikania zosnulého. Ak by sa rozhodol dedičstvo odmietnuť, prišiel by o polovicu rodinného domu.

Na záver možno pre zaujímavosť uviesť, že ak podnikajú obaja manželia, tak títo môžu vstupovať do vzájomných obchodných vzťahov.

Záruku toho, ako dopadne Vaše podnikanie Vám nedá nikto. Je teda na Vašej rozumnej a zrelej úvahe, či podstúpite toto riziko a vrhnete sa do často náročných sfér podnikania.