Živnosť popri zamestnaní
Mnoho budúcich podnikateľov začína svoje podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní a až postupne opúšťajú bezpečný prístav zamestnania a podnikajú samostatne alebo majú živnosť popri zamestnaní ako dlhodobý ďalší zdroj príjmov.
Zamestnanec, ktorý pracuje v súkromnej sfére (t. j. nie v štátnej sfére) môže popri zamestnaní podnikať na základe živnosti, nakoľko žiaden z predpisov mu to nezakazuje. Zamestnanec si však musí dať pozor na to, akému predmetu podnikania sa chce venovať, nakoľko podľa
§ 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platí, že zamestnanec môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
Ak zamestnanec chce podnikať a vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť, podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce na túto činnosť nepotrebuje súhlas zamestnávateľa.
Upozorňujeme, že uvedené platí len v prípade zamestnanca, ktorý je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere (t. j. na pracovnú zmluvu) a teda neplatí to pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. na základe dohody o pracovnej činnosti).
Podnikanie zamestnanca na základe živnosti – aké sú odvodové a daňové povinnosti?
- Sociálna poisťovňa:
Zamestnanec, ktorý sa rozhodne, že bude podnikať na základe živnosti, neplatí na začiatku podnikania odvody do Sociálnej poisťovne, nakoľko vznik odvodovej povinnosti sa posudzuje vždy
k 1.júlu, resp. k 1.októbru (v prípade odkladu termínu na podanie daňového priznania k dani z príjmov) nasledujúceho kalendárneho roka (t. j. napr. za rok 2021 sa posudzuje vznik odvodovej povinnosti až k 1.7.2022, resp. k 1.10.2022).
Povinnosť platiť odvody vznikne fyzickej osobe v prípade, ak jej zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu, ktorá sa odvíja od výšky priemernej mesačnej mzdy. V prípade, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za rok 2021 nepresiahnu sumu 6 798 €, nebude povinná od 1.7.2022, resp. od 1.10.2022 platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
Ak teda budete popri zamestnaní podnikať „v malom“, sociálnym odvodom zo živnosti sa vyhnete. Ak hranicu prekročíte, platiť sociálne odvody budete, aj keď sa tieto za vás platia aj zo zamestnania.
- Zdravotné poistenie:
Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, tak na živnostníka, ktorý je zároveň aj zamestnancom, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, a to znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne, ktoré sú v roku 2021 vo výške 76,44 €. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnancom môže platiť odvody v nulovej výške, alebo v sume nižšej ako sú minimálne mesačné odvody (napr. vo výške 20 €, či 40 €).
Skutočnosť, že takáto osoba nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie však neznamená, že nemusí platiť zdravotné poistenie vôbec. Naopak, tak ako z príjmov dosiahnutých ako živnostník, tak aj z príjmov dosiahnutých ako zamestnanec musí uhradiť zdravotné poistenie vo výške 14%, a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Toto zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania, ktoré živnostník/zamestnanec podal do konca marca.
Upozorňujeme však, že ak živnostník bude dosahovať príjmy z podnikania a nebude platiť odvody do zdravotnej poisťovne v dostatočnej výške, po skončení kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok.
Z tohto dôvodu môže byť živnosť popri zamestnaní výhodná napríklad pre tých, čo vykonávajú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní iba príležitostne, v malom rozsahu, prípadne vôbec. Otvorená živnosť ich mesačne nič nestojí (neplatí z nej žiadne preddavky) a ročné zúčtovanie zdravotných odvodov ich neprekvapí veľkým doplatkom.
- Daň z príjmov:
Kým doteraz mohol zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, tak v prípade, ak bude dosahovať príjem aj zo živnosti, musí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby sám (ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie). Termín na podanie daňového priznania je do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka, avšak tento termín si môže fyzická osoba predĺžiť, a to o celé tri kalendárne mesiace, alebo v prípade, ak dosiahla aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, je možné termín predĺžiť o celých šesť kalendárnych mesiacov.
Daň z príjmov zaplatí živnostník zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane, pričom základ dane vypočítame ako rozdiel zdaniteľných príjmov a výdavkov, ktoré môžu byť preukázateľné alebo paušálne (60 % zo zdaniteľných príjmov, maximálne 20 000 €).