Podnikatelia aj naďalej volajú po zmene prístupu k ich podpore
Slovenskí malí a strední podnikatelia už takmer rok zápasia s následkami pretrvávajúcej koronakrízy. Opakovane zdôrazňujú, že im v rámci ekonomických opatrení chýba odpustenie odvodov, zvýšenie príspevkov na náhradu straty príjmov či dotácia na fixné náklady
Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala Slovak Business Agency, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz v dňoch 22.2. až 1.3.2021. Ide o ďalší z prieskumov, ktoré SBA realizuje spoločne s podnikateľskými organizáciami od vypuknutia pandémie a ktorých cieľom je získať spätnú väzbu na opatrenia prijímané na zmiernenie jej ekonomických dopadov v sektore malých a stredných podnikov.
„Žiaľ aj výsledky najnovšieho prieskumu potvrdzujú, že vláda v prijímaných opatreniach nedostatočne zohľadňuje názory tých, ktorým sú kompenzačné opatrenia určené. Ak porovnáme najnovšie dáta s tými z októbra minulého roka, tak vidíme veľmi podobné výsledky - požiadavku na odpustenie odvodov či kompenzáciu fixných nákladov,“ konštatuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Tento názor potvrdzuje aj Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu: „Výsledky prieskumu jednoznačne hovoria o potrebe zásadnej zmeny prístupu k podpore firiem v období koronakrízy. Podnikatelia navrhujú predovšetkým odpustiť sociálne odvody, zvýšiť príspevky na kompenzáciu straty príjmu a kompenzovať aj fixné náklady zavretých alebo obmedzených prevádzok. Doposiaľ však boli odpustené len odvody za apríl 2020 a po kompenzácií fixných nákladov márne volajú podnikateľské združenia už od jesene.“
Na zmiernenie dopadov negatívneho vývoja by podnikatelia preferovali odpustenie sociálnych odvodov a zvýšenie príspevku na náhradu straty príjmu, pričom odpustenie sociálnych odvodov počas mimoriadnej situácie žiadajú takmer dve tretiny oslovených živnostníkov (64 %). Štvoricu najžiadanejších opatrení dopĺňajú zavedenie dotácie na ďalšie fixné náklady (29 %) a zvýšenie výšky priamej dotácie na úhradu nájomného (26 %).
„Ďalšie navrhované opatrenia reflektujú na dlhodobé problémy podnikateľského prostredia na Slovensku a tou sú najmä zníženie administratívnej záťaže a byrokratických úkonov. Tie sa žiaľ nespájajú len s procesom získavania podpory v čase koronakrízy, ale podnikatelia sa s nimi stretávajú častejšie ako je to potrebné“, dodáva Marián Letovanec, riaditeľ Sekcie národných a medzinárodných programov SBA.
Vzhľadom na vysoké daňové zaťaženie na Slovensku, takmer polovica podnikateľov (47 %) navrhuje zníženie dane z príjmu. „Medzi top-problémami v podnikateľskom prostrední sa dlhodobo objavuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nejasné zákony a ich časté novely. V daňovej oblasti boli len nedávno ohlásené pozitívne zmeny, ktoré zvýšia právnu istotu a znížia nepotrebnú byrokraciu. Aj tento prieskum však potvrdzuje, že nie sú pre podnikateľov dôležitejšie ako sadzby daní. Naopak zmeny v oboch týchto oblastiach by mali ísť ruka v ruke,“ konštatuje Ján Solík.
Zásadné zníženie sadzby DPH by uvítalo 45 % respondentov, napr. na 10 % ako to už v súčasnosti platí pre ubytovacie zariadenia. Toto opatrenie preferujú najmä MSP pôsobiace v odvetví stravovacích služieb (57 %), ktoré sú dlhodobo zasiahnuté protipandemickými opatreniami. V aktuálnom období by však niektorým odvetviam najvýraznejšie pomohlo aspoň čiastočné otvorenie prevádzok. Týka sa to najmä MSP pôsobiacich v obchode (61 %) a ubytovaní a stravovaní (57 %).
Pripravovaný návrh komplexného odškodňovacieho zákona, na základe ktorého by mala byť podnikateľom preplatená účtovná strata za rok 2020 a ktorý by zároveň nahradil väčšinu aktuálnych podporných opatrení (okrem príspevkov na mzdy zamestnancov a úverov) však vníma pozitívne 45 % oslovených podnikateľov.
„Tento návrh má viacero úskalí a negatív, no napriek tomu si myslím, že benefity prevažujú. Vyriešil by sa problém s fixnými nákladmi tým, ktorí majú vysoké odpisy, nedostali zľavu na nájomnom, a preto nemajú nárok na kompenzáciu, alebo pôsobia v sektoroch, pre ktoré nevznikli špeciálne schémy. Zároveň by mohlo ísť aj o relatívne administratívne nenáročné riešenie.
Tí, ktorí očakávajú, že im štát dorovná ich hospodárske výsledky spred pandémie, budú sklamaní. Naopak ide o riešenie, ktoré pomôže prežiť tým, ktorí sa napriek nepredvídateľnosti opatrení, zmätkom v štátnej pomoci a zákazu činnosti snažili udržať svojich zamestnancov a firmy,“ uzatvára Solík.