Andrea Basilová: Ľudí aj odpadu pribúda, inteligentné riešenia pritom donedávna takmer neexistovali

Odpadu je stále viac a je potrebné hľadať riešenia, ako s ním pracovať lepšie. Tejto aktuálnej témy sa chopil slovenský startup Sensoneo, ktorý ponúka riešenia pre smart manažment odpadov. Prvý senzor vyvinuli pre mesto Nitra v roku 2014 a dnes pôsobia v 56 krajinách po celom svete. Viac nám o tom povedala spoluzakladateľka firmy Andrea Basilová.

Čo znamenajú smart riešenia pre manažment odpadu? Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Celé to začalo senzormi. Videli sme, že pre takéto, dovtedy neexistujúce riešenie, je na trhu dopyt. Vyvinuli sme odpadové senzory, ktoré dokážu monitorovať akýkoľvek typ kontajnera a druh odpadu, komodity či materiálu. Senzory niekoľkokrát denne merajú naplnenie kontajnera. Okrem naplnenia upozorňujú na požiar (monitorovanie teploty) či prevrátenie. Dokážu rozpoznať aj výsyp, vyprázdnenie kontajnera.

Následne sme prišli na to, že potrebujeme aj softvérovú platformu, ktorá dáta zobrazí a zákazníci s nimi budú môcť ďalej pracovať, hoci niektorí zákazníci preferujú dáta posielať do ich existujúcej platformy a nevyužívajú Sensoneo software. Prenos dát prebieha cez siete internetu vecí, ktoré sú dostupné po celom svete.

Čo to pre zákazníka prakticky znamená? Má dáta z kontajnerov a čo ďalej?

V našej platforme má aktuálne dáta, ktoré mu umožňujú lepšie plánovať zvoz odpadu. Zvozové autá tak nemusia zvážať odpad po fixnej trase a v pevných časových intervaloch, ktoré nezohľadňujú reálne potreby. Cez tri kliky si viete zvoliť požiadavky, napríklad: chcem zvážať sklo a len z kontajnerov, ktoré sú plné na 75 % a viac. Systém vám automaticky naplánuje trasu, vy si ju buď vytlačíte, alebo pošlete do našej navigácie prispôsobenej pre potreby zvozových vozidiel. Všetky dáta sa zbierajú a analyzujú.

Monitorovaním kontajnerov senzormi sme pokryli len špičku ľadovca. Väčšina zákazníkov má totiž úplne iné problémy – fungujú na Exceloch a celé riadenie odpadu je nezdigitalizované, často netransparentné, neflexibilné a náročné na orientáciu. Čo nemusí vyhovovať mestám, ktoré si tieto služby platia. Preto sme prišli s niečím, čo voláme Riešenie pre manažment odpadovej infraštruktúry (Asset Management). Zákazník tak získa digitálnu databázu svojich kontajnerov a odpadových nádob.

Zariadenie WatchDog (strážny pes) zas umožňuje automatizovať evidenciu zvozu. Je to zariadenie, ktoré umiestnite na akékoľvek auto a zaznamená každú nádobu, ktorú ste vyprázdnili. Zároveň upozorní pracovníkov na nezaplatené alebo ukradnuté nádoby. Máte tam informácie o tom, komu nádoba patrí, či je služba zaplatená a tiež automaticky zaznamenáme, keď ju vysypete.


Spoznajte príbehy 15 podnikateľov, ktorí dokázali, že aj na Slovensku vznikajú svetové nápady. Stiahnite si brožúrku v PDF.


Kde vôbec vznikol prvotný impulz začať sa venovať odpadu a riešiť tento problém?

Prišlo to úplnou náhodou. Mesto Nitra investovalo do výstavby polopodzemných kontajnerov. Tie majú paťnásobne (5 000 litrov) väčšiu kapacitu ako obyčajné (1 100 litrov) a nedávalo zmysel zvážať ich podľa starého rozpisu. Nitrianske komunálne služby hľadali riešenie, ktoré by im pomohlo nastaviť správnu frekvenciu zvozu.

My sme vtedy mali rodinnú softvérovú firmu a v širšej rodine bol šikovný hardvérista. Začali sme na tom robiť, ale v prvom kroku to bola skôr voľnočasová aktivita.

Skúsili sme vyrobiť prvý senzor, ktorý vyzeral ako škatuľa od topánok. Nevyužíval internet vecí, ani nebol optimalizovaný na využívanie baterky, ale fungoval. Mali sme prvého zákazníka a mali sme priestor testovať naše riešenie. Vďaka spätnej väzbe od NKS (Nitrianske komunálne služby) sme mohli zlepšovať a prispôsobovať naše riešenie.

Potom sme sa prihlásili do Startup Awards 2016. Mentori, investori a rôzni ľudia z biznisu nám kládli štandardné otázky ako napríklad, aký je potenciál na trhu pre takéto riešenie a komu by mohlo slúžiť. Vtedy sme si uvedomili, že potenciál je veľký a vo finále sme dostali ponuku na investíciu. Pôvodnú firmu sme predali a začali sa naplno venovať firme Sensoneo.

Dnes máte klientov v krajinách po celom svete. Vidíte nejaký rozdiel v tom, ako jednotlivé krajiny pristupujú k odpadu?

V zásade tam žiadny rozdiel nie je, či už sa rozprávame o Slovensku, Európe alebo Severnej Amerike. Všetci riešia to isté – odpadu a ľudí pribúda a vy nemáte páky na to, aby ste ľudí motivovali k nižšej produkcii a k separovaniu. Neexistuje ideálne riešenie jednoduché na prevádzku, finančne dostupné a spoľahlivé. Aby ste niečo také vedeli zaviesť, potrebujete mať presné dáta každý deň.

Naši prví zákazníci boli, prirodzene, slovenské mestá. Máme ich asi dvadsať. Uvedomili sme si, že keď sme našli uplatnenie na Slovensku – o ktorom asi nemôžeme povedať, že je nadpriemerne technologicky rozvinutá a bohatá krajina – a napriek tomu to dávalo zákazníkom ekonomický aj environmentálny zmysel, môžeme ísť aj do sveta. A naozaj to v ostatných krajinách, špecificky v Európe, čo je náš najväčší a najzmysluplnejší trh, platí niekoľkonásobne viac.

V zásade sa odpad zváža tak isto ako predtým, ale máte k tomu všetky dáta. Keď si to celé nakombinujete, tak máte lepší prehľad o tom, kto a koľko odpadu produkuje a čo sa s odpadom deje. Prináša to transparentnosť pre všetky zúčastnené strany – obec, zvozovú spoločnosť, občana i organizácie zodpovednosti výrobcov.

Ako momentálne vyzerá trh hospodárstva s odpadom? Sú zákazníci otvorení inováciám?

Obrovská majorita trhu je skôr konzervatívna. To platí celosvetovo. Ale téma digitalizácie, nástup internetu vecí, v kombinácií s tlakom na minimalizovanie environmentálnych dopadov odpadu spôsobuje, že firmy a mestá sa o to začínajú zaujímať. Trh sa momentálne láme v rukách takzvaných early adopters. Sú to firmy, ktoré sú nové a robia takzvaný dynamický zvoz odpadu. Nezvážajú odpad podľa fixného harmonogramu, ale na základe dát – podľa reálnej potreby.

Taktiež prichádzajú požiadavky z veľkých miest, kde je plánovanie zvozu naozaj extrémne komplexná operácia aj vďaka dopravným zápcham a rôznym obmedzeniam.

Alebo si chcú mestá nastaviť modely „pay as you throw“, teda plať podľa množstva vyprodukovaného odpadu. Chcú spravodlivé poplatky, ale nemajú dáta, na základe ktorých by ich zaviedli. Jedna možnosť je nasadiť kontroverzné váženie odpadu priamo počas zvozu.

Preto sa tento trh začína preklápať k tomu, že na inovatívne riešenia naskakujú aj veľké zvozové spoločnosti, globálne firmy. Tie nás aj iných hráčov na trhu najskôr vnímali tak, že smart technológie sú niečo, čo ich vyrušuje. Momentálne je to pre nich už zaujímavejšie a objavujú sa už aj prvé oficiálne tendre. Doteraz niečo také bolo bežné len vo veľkých metropolách v zahraničí.


Spoznajte príbehy 15 podnikateľov, ktorí dokázali, že aj na Slovensku vznikajú svetové nápady. Stiahnite si brožúrku v PDF.


Akým spôsobom predávate vaše riešenie? Ktoré kanály sa vám na predaj najviac osvedčili?

Vo väčšine prípadov nepredávame na priamo. Máme certifikovaných partnerov, ktorí pôsobia v jednotlivých krajinách a predávajú naše riešenie. Sami do toho ideme, len ak nemáme v regióne partnera. Od začiatku až doteraz nám najväčší dopyt prichádza cez webstránku. Veľmi dobrá pomoc sú aj konferencie, výstavy a podobne. To má ale efekt a dopad až vtedy, keď ste trochu etablovaní a nám na začiatku všetko priniesol web a LinkedIn. To boli zdroje kľúčových partnerstiev.

Tento trh je nový, ak hľadáte smart riešenie, nie je toho v ponuke až tak veľa. Nám sa podarilo vybudovať značku na trhu a máme veľmi dobrú reputáciu. Je to hlavne preto, že celé riešenie si vyvíjame a vyrábame sami, softvér aj hardvér. Zároveň máme pod sebou celú platformu a všetko vieme robiť in-house. Sme preto flexibilní a dokážeme vyhovieť špecifickým potrebám veľkých zákazníkov.


Kto: Andrea Basilová

Firma: Sensoneo

Čím sa zaoberá: Firma vyvíja inteligentné riešenia pre riadenia odpadu – od senzorov, cez zber dát, analytiku až po optimalizáciu procesov.