10zmien, ktoré od roku 2020 zvýšia podnikateľom náklady

1. Zvýšenie sumy minimálnej mzdy zo súčasných 520 € na 580 €, ako aj nový proces a koeficient jej zvyšovania

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 520 € mesačne, od 1. 1. 2020 sa zvyšuje o 60 € na 580 € (nárast o 10,34 %, t. j. o 4,14 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa pôvodného valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,344 €, t. j. zo súčasných 2,989 € na 3,333 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom.

Čistá mzda stúpne zo súčasných 430,35 € na 470,75 €, t. j. nárast o 40,4 € v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, a pozor by si mali dať aj štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu, ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 520 € a 580 €), nakoľko aj túto bude potrebné upraviť.

Podľa Testu MSP, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť MSP až 101,7 milióna €.

Do budúcna sa bude zvyšovať suma minimálnej mzdy už iným procesom, ako doposiaľ, kedy zákon určoval ako prvý krok dohodu zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov a ako druhý krok, v prípade jej absencie, predloženie návrhu Ministerstvom práce SR. Po novom, ak sa nedosiahne dohoda sociálnych partnerov, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bude určená automaticky zo zákona novým valorizačným koeficientom, ktorý predstavuje 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Doposiaľ zákon určoval valorizačný mechanizmus v podobe minimálneho zvýšenia vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, ktorý však bol za posledné roky vždy nahradený návrhom Ministerstva práce SR.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, ako aj z novely č. 375/2019 Z. z., zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

2. Nový druh daňovej exekúcie – zadržaním vodičského preukazu

K spôsobom vykonávania daňovej exekúcie pribudne od nového roka aj zadržanie vodičského preukazu. Vykonať daňovú exekúciu týmto spôsobom bude možné len u toho daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu (teda ak nejde o profesionálnych vodičov). V prípade daňového subjektu, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, sa však auto nepovažuje za primárnu podmienku na výkon jeho povolania a tento spôsob exekúcie bude možný.

Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka, ktorý príkaz vykonáva. Opatrenie má mať predovšetkým preventívny charakter a v prípade výkonu daňovej exekúcie dochádza k inšpirovaniu sa z už účinného výkonu exekúcie týmto spôsobom pre neplnenie výživného stanoveného súdnym rozhodnutím. Takéto zadržanie má rovnaký právny účinok ako akékoľvek iné zadržanie vodičského preukazu políciou a preto šoférovanie v čase zadržania vodičského preukazu na základe daňovej exekúcie sa rovnako považuje za závažný priestupok, za ktorý môže vodič dostať pokutu od 300 až do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

 

3. Povinnosť prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o krajine pôvodu mäsa

Ide o jednu z dvoch zmien v rámci tohto článku, na ktorej účinnosť predkladateľ odmietol počkať na začiatok roka a stanovil ju na 14. decembra 2019. Ustanovuje povinnosť každému stravovaciemu a reštauračnému zariadeniu uvádzať pôvod mäsa, z ktorého pripravuje jedlá, a to zverejnením tejto informácie v písomnej forme a na dobre viditeľnom mieste.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR má k tejto povinnosti vydať všeobecný záväzný predpis, akým spôsobom majú reštaurácie informovať zákazníka o pôvode mäsa. Do momentu nadobudnutia účinnosti zmeny, t. j. do 14.12.2019 k tomu však nedošlo, čo môže spôsobovať právnu neistotu na strane povinných subjektov, nakoľko vymedzenie povinnosti v zákone jednou vetou je veľmi všeobecné a nejasné. Na portáli Slov-lex však zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR predbežnú informáciu k príprave vyhlášky, ktorou sa zrušuje súčasná vyhláška o požiadavkách na označovanie potravín, ako aj predbežnú informáciu k príprave vyhlášky k označovaniu hovädzieho mäsa a výrobkov z neho a k obom materiálom sa budú môcť vyjadriť podnikatelia v procese konzultácií a vzniesť svoje pripomienky aj v procese MPK. Celkovo táto zmena predstavuje harmonizáciu s právom EÚ, zatiaľ v tejto minimalistickej verzii nejde o prípad gold-platingu, t. j. presahu minimálnych požiadaviek ustanovených v nariadení Komisie. Podľa zákona o potravinách hrozí za výrobu, balenie alebo umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených alebo neoznačených pokuta od 100 do 100 000 eur.

Zmena vychádza z novely č. 303/2019 Z. z. zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

4. Širšie právomoci kontrolného orgánu pri daňovej kontrole

Novela daňového poriadku prináša viacero zmien, väčšina ktorých má za cieľ znížiť administratívu na strane podnikateľov, avšak jednou z tých, ktoré podnikatelia významne pocítia v negatívnom slova zmysle je rozšírenie právomocí kontrolného orgánu pri výkone kontroly. Ak totiž daňový úrad v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj ohľadom povinností vyplývajúcich z iných predpisov, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, môže výkon daňovej kontroly rozšíriť aj o kontrolu dodržiavania ustanovení iných predpisov, a to napr. zákona o účtovníctve, pričom o rozšírení daňovej kontroly bude daňový subjekt upovedomený.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

5. Povinnosť vlastníka budovy vybaviť ju nabíjacími stanicami pre elektromobily

S účinnosťou od 10.3.2020 sa za účelom podpory elektromobility a transpozície smernice EÚ zavádza povinnosť inštalácie nabíjacích staníc elektromobilov či prípravy na ne v bytových i nebytových budovách v závislosti od rôznych parametrov.

Nové nebytové budovy a významne obnovované existujúce nebytové budovy s viac ako 10 parkovacími miestami musia mať najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov a infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, na najmenej jednom z piatich parkovacích miest s cieľom zabezpečiť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily. Každá nebytová budova (t. j. aj staré) s viac ako 20 parkovacími miestami musí mať od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov.

Nové bytové budovy a významne obnovované existujúce bytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami musia mať infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc elektromobilov.

Výnimku z povinnosti predstavujú budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby bola podaná do 10. marca 2021 a významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú 7 % celkových nákladov významnej obnovy budovy.

Poslanecký návrh, ktorý mal v úmysle od tejto povinnosti odbremeniť malé a stredné podniky, nebol schválený. Podľa predkladateľa pri nebytovej budove sa budú investičné náklady pohybovať v sume cca 4 000 eur pri inštalácii jednej nabíjacej stanice (s výkonom od 3,5 – 22 kW, s počtom dvoch konektorov). V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc.

Zmena vychádza z novely č. 378/2019 Z. z. zákona č. č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.